Klan Yudas, jedno obdobie veľmi silný a veľký klan. Dnes? Chýry a Mýty o klane ktorý vedel ovládať a krotiť démonov a samú temnotu. Toto je príbeh o mužovi ktorý zmenil svet. Mizuki Yudas.
Teritórium klanu Yudas sa nachádzalo asi pár kilometrov od Konohy. Vzťahy medzi Konohou a Yudasmi boli už dosť pretrhané. Konohagakure neverila klanu Yudas, dokonca aj ich spojenec klan Uchiha sa im obrátil chrbtom. Po sérií nevysvetlených vrážd členov Uchiha sa začalo chýriť že by vrahom mohol byť člen Yudas. Nakoniec rozhodnutie padlo, klan Yudas mal byť napadnutý za úplnku keď bol najzranitelnejší. Bitka započala, vďaka silným obrancom dokázal klan Yudas vydržať brániť svoju menšiu dedinku celých 7 hodín. Pri tomto čine zomrelo viac päť tisíc shinobi.
Nemohol som zaspať.. niečo ma trápilo, cítil som utrpenie vo vetre. To som ešte nečakal že to bude moje utrpenie.. Po niekoľkých hodinách ticha som započul sériu výbuchov pri južnej bráne. Následne na severnej a západnej. Než som sa nazdal tak sa dedina premenila v kužeľ naplnený krvou. Zo všetkých strán vnikali ninjovia, boli to ninjovia Konohagakure no sato. Zoskočil som dole a bežal som k najbližšej bráne aby som zistil čo sa deje. Predo mnou som zazrel dvoch shinobi z klanu Yudas.
Mizuki-san utečte do bezpečia! Je to tu nebezpečné! Než to však stihli dopovedať boli zabití piatimi mužmi z klanu Uchiha.
To je on.. Razu postaraj sa oňho. Tvoja smrť privedie mier chlapče.. Pamätám si tú bolesť, keď som sa mu zahľadel do očí.. Niečo ma donútilo k nemu ísť, kráčal som k nabrúsenej katane. Ešte predtým ako ma prebodol som bol zachránený mojím otcom. Temné ostne prebodli ich hlavy a ich telá dopadli na zem.
Synak! Uteč odtiaľto! Viem že to znie bolestivo.. ale musíš ísť! Ochraň svojho brata a.. nezabudni na nás. My tu s tebou vždy budeme, ja aj mama, budeme ťa chrániť vo dve v noci! Tak bež! Nechcel som.. no niečo vo mne ma donútilo pohnúť sa. Posledný pohľad na otca bol ako naňho zaútočilo dvadsať shinobi.
Bežal som ďalej a ďalej, všade naokolo mňa zomierali ľudia. Deti, ženy aj starí. Každý bojoval, počul som výkriky odhodlania, strachu a aj smrti. Videl som malé dievčatko ležiace na zemi ktoré bolo prebodnuté Shinobim z klanu Uchiha.
URAAAH! Nevydržal som to, nenávisť a zloba ma pohltila. Chcel som ho zabiť.. moja túžba ma ešte posilňovala. Niečo mi dalo silu, pečať na mojej ruke mi dala silu. Katon Gokakyo no jutsu! Poznal som to, technika ohnivej gule. Moja päsť plná sila a rýchlosti vyletela a prerazila ohnivú guľu. Priamy úder, zasiahol som protivníka priamo do tváre. V zúfalom kriku a nenávisti som ho udieral do tváre ako najsilnejšie to išlo.
Viacej.. musím ich zabiť viacej! Zakričal som a bežal som ďalej. Strácal som kontrolu.. niečo nado mnou získavalo kontrolu. Bol to môj démon. Poháňaný túžbou krvi som bežal ďalej hľadajúc svojho brata. Tentokrát som ale šťastie nemal. Narazil som na skupinku klanu Senju ktorý ma veľmi jednoducho porazili. Posledná vec ktorú si pamätám bola katana ktorá sa preborila mojim žalúdkom.
Prepáč otec.. zlyhal som.. Dopovedal som a s pocitom konečného pokoja som padol na zem. To som ešte vtedy netušil že to je len začiatok..
Keď som sa prebudil bol som na akomsi voze. Drkotalo to sem a tam.
"Už si hore ako vidím." povedal muž asi v strednom veku s bielymi vlasmi a vyrezaním oblúkom na oku.
"Kde..Kde to som?.. Čo sa deje?" zareagoval som.
"Zachránil som ťa, mal si veľké šťastie že si narazil na amatérov.. keby boli skúsenejší tak by ťa dorazili... Išiel som akurát okolo keď som videl to peklo. Som Rayzuki, rodinný priateľ. Ja a tvoj otec sme spolu bojovali vo vojne. Vtedy mi zachránil život a ja som mu sľúbil že mu to vrátim. Budeš žiť u mňa, naučím ťa technikám tvojho otca a zasvetím ťa do tajomstva vášho rodu. Ale na toto všetko príde čas prv ťa musím dostať odtiaľto. Pôjdeme do môjho útočiska za Konohou. Určite lačníš po krvi nie je tak?. Neboj sa, príde tvoj čas a pomstíš sa za to" A tak začal môj tréning. Hneď na druhý deň som začal trénovať. [/i]
Ubehli roky a môj tréning pod senseiom Rayzukim padali na úrodnú pôdu. Učil ma presne to čo som potreboval. Pilne som trénoval a pripravoval sa na svoju prvú neoficiálnu misiu. Zobral som si starý anbu oblek môjho otca, bol už dosť starý takže bolo vidieť zárezy na brnení, na brnenie som si prehodil červený plášť. Na tvár som si dal masku na ktorom bol vyobrazený vlk a vyrazil som na cestu. V našej dedine bol nejaký diplomat ktorý bol podujatý na masakre môjho klanu. Dlho som ho hladal no nakoniec sami to podarilo. Žil v miestnej chatrči, no väčšinu času trávil v krčme v spoločnosti dvoch bodyguardov. Sledoval som ho asi dve hodiny, nastala moja chvíľa. Ulička do ktorej stále chodil bola už pripravená, keď boli asi v strede tak sa jeden z nich skácal na zem. Druhému prišlo zasa zle a začal vracať. Diplomat to nechápal a myslel že sú iba ožratý, tak im iba vynadal a išiel ďalej sám. To však ale nevedel že jeho ochránci boli otrávený. V krčme dostali zdarma dve pivá ktoré boli napustené otrávenou látkou. Keď sa ale diplomat otočil uvidel osobu ktorú chránil tieň. Keď jej uvidel do tváre tak sa zlakol. Mizuki si dal dole masku a vtedy diplomat zakričal. Bolo mu to ale málo platné. Mesiac bol v práve vtedy v splne. Krásne svietil nad jeho tvárou. Plašť sa mu nadvihol a jedna ruka šiahla po ostrom predmete. Katana namierila diplomatovy na hlavu. Po jednom pohybe sa mu zaborila do tela. Diplomat začal pluť krv.
"Toto je za môjho otca!" povedal pričom ho následne opäť bodol do srdca. Jeho telo aj s katanou nechal zabodnutého v stene nejakého domu v tej uličke. Vrátil som sa späť do našeho domu. Posledné čo som uvidel bolo ako náš príbytok horí. Vyrazil som dvere a vbehol do domu. Na zemi boli len krvavé stopy. Nasledoval som ich a tie ma priviedli až na istú opustenú uličku. Schoval som sa za komín a sledoval som čo sa deje. Rayzukiho držali dvaja anbuovia, bolo tam ďalších desať ninjov a potom jeden čo ho vypočúval. Pýtali sa ho na moju pozíciu. Keď ho opľul s tým že mu nepovie ani hovno ho iba bodol do brucha. Rayuzuki sa iba smutne pozrel na Mizukiho ktorý toto všetko bezmocne sledoval. "
Prepáč.. nebol som schopný umrieť čestne ako tvoj otec.." Ako som toto uvidel zmocnila sa ma opäť beznádej, no tentokrát som ju ovládol a zmenil na silu. Postavil som sa a zatvoril som oči. Otvoril som ich a v nich som mal žlté pentagrami. Po všetkom tomto utrpení som získal očnú techniku nášho klanu Yukimon.
Konečne.. som voľná! zakričala osoba v ženskom hlase. Bol to môj démon. Postavil som sa na komín a celé miesto som si obzrel. Potom som zreval, celé moje telo sa obalilo temnou chakrou. Stratil som kontrolu nad svojim konaním a celé moje telo ovládol démon. Nasledoval krutý súboj ktorý som prežil len ja a vypočúvateľ. Podišiel som k jeho slabému zničenému telu. Ležal tam a prosil o život. Pozrel som sa mu do očí pričom mi z nich začali tiecť slzy. Chytil som ho a zdvihol ho do vzduchu.
"Milosť?! Preukázal si milosť môjmu strýkovi?!" Zakričal som pričom som sa rozplakal. Vytiahol som kunai z kapsy a pomaly som mu ho zabodol do krku.
"Takto sa cítil aj on!" Opäť som zakričal a rozrezal som mu celý krk. On padol na zem a asi ešte minútu kašľal a snažil sa zastaviť veľké krvácanie z krka. Kričal od bolesti. Podišiel som k telu môjho strýka ktorý ma kedysi zachránil.
Nedokázal som zachrániť otca a ani teba.. slzy stekali po tvári a padali na tvár Rayuzukiho. No vtedy jeho ruka pohladila moju tvár. "
Mizuki.. tvoj otec ťa tak nazval preto lebo keď si sa narodil uvidel tvoj otec mesiac, nie ale hocijaký mesiac, bol to ten najkrajší mesiac kedy videl. Daj si na seba pozor.." povedal a dokonal. Zobral som jeho telo a zmizol. Pochoval som ho pred jeho vilou a potom si zobral všetko čo mal v jeho zbrojovni. Plánoval mi to dať. Bolo tam kopec tajných zvitkov, zbraní a iných vecí. Všetko som zobral a vyparil som sa z dediny. Okrádal som a zbieral som informácie. Po dlhých rokoch sa zo mňa stal perfektný zabijak. Nazývali ma aj ako démon z Konohy. Dôvod bol že všade kade som prešiel ostal teror a tí čo prežili moju spúšť hovorili že stretli samého diabla. Môj cieľ bol zničiť Konohagakure no sato.
Ubehlo veľa času a ja som pomaly zabudol že môj brat ešte stále môže byť na žive. Túto maličkosť som hodil za hlavu ako ostatné veci a sústredil som sa na svoj cieľ. Jeden z mojich objednávateľov mi prikázal aby som sa postaral o jednu hliadku. Boli to muži človeka ktorý ma vtedy napadol. Zamestnávateľ na mňa pripravil pascu pretože sa ma bál a dal ma zabiť. Bohužiaľ sa mu to nepodarilo, celú jednotku čo na mňa poslal som zabil. Odišiel som na úskalie a čakal až sa vráti. Začalo pršať a ja som si všimol že prišla ďalšia osoba. Aj tento padne pod mojimi rukami?.. Pomyslel som si a vytiahol som katanu. Netušil som kto to je. Môj útok bol prekvapivo odvrátený a ďalší opäť. Dlho som nezažil súpera ktorý by vedel prečítať moju rýchlosť. Po chvíľke boja som zistil kto bol mojim súperom. Bol to môj brat.
