Jméno a Přímení :Celetiss
Věk :18
Místo původu :Zem ohňa
Fóbie :arachnofóbia, Belonefóbia, hamartofóbia,
Hodnosť :Nukenin
Pohlaví :Žena
Sen :Nemá svoj veľký sen. Má iba túžby...
Klan :Meno klanu sa nezachovalo. Klan bol utajený a ako utajený zanikol.
Kekkei Genkai :Nemá meno
Schopnosť Kekkei Genkai :ovládanie chakry bez použitia pečatí.
Štýl boja:Celetiss bojuje aj na blízko aj na diaľku. Podla toho čo jej vyhovuje.
-Taijutsu: často
-Ninjutsu: často
-Genjutsu: nepoužíva
- Zbraň, vybavenie :Meč, s ktorým síce nevie veľmi dobre narábať, no skôr ho používa ako vodič.
Schopnosti :Chakru má dostatok niečo nad priemerom, no dokáže s ňou šetriť. Jej koncentrácia je na maximálnej úrovni. Veľmi svižná, vnímavá, rýchla, silou moc neoplýva.
Podstata :Raiton
Výzor :dlhé hnedé vlasy, s odleskom červenoružovej, Tmavohnedé oči, Oblečené nosí blodomodré bojové kimono, Na spodnej časti chrbta má vytetovaný symbol svojho ochrancu (raiton).
- Spoiler:
[Only admins are allowed to see this image]
Vlastnosti :Celetiss je svojím spôsobom vyrovnaný človek. Nepletie sa do žiadnych hádok, priam sa ich stráni. Prirodzené výkyvy nálady. Správanie slušné. Či ku priateľom alebo nepriateľom. Stále preferuje svoju veru, ranné modlitby sú samozrejmosťou. “Matku všetkého“ berie ako živú bytosť, ktorá ju sprevádza, kvôli tomu sa s ňou aj rozpráva, aj keď sa zdá že trpí samomluvou.
Životopis postavy :Že vraj vtedy pršalo a neďaleko počuli ako do zeme udrel blesk. Milé to privítanie. Ale čo mi spomínali, tak môj prvý rev prehlušil aj tú strašnú ranu. Rozprávala mi o tom babka, ktorá ma vychovávala, lebo matka zomrela pri pôrode. Otec ma však za to, celý svoj život obviňoval. A ja sa mu nedivím. Svoje meno som dostala asi až po troch či štyroch dňoch narodenia. Otec oplakával svoju mŕtvu ženu, tak na niečo tak nepodstatné, ako bolo vybrať mi meno, nemal čas. Meno mi dala žena, ktorá ma kojila. Vraj v jeden večer sa dojka zobudila na modré svetlo vychádzajúce z postieľky. A keď sa nado mňa naklonila, padla na kolená a začala spievať modlitby k “Matke všetkého“ aby vyjadrila vďaku za pohľad ktorí sa jej naskytol. Ležala som v postieľke, ponorená do tvrdého spánku a okolo mňa sa spravil akoby obal, opisujúci tvar detského tela, elektrických výbojov. Dieťa, ktoré sa narodilo a dokázalo ovládať chakru bez pečatí a bez toho aby o nej počulo, muselo poznať pravdu o “Matke všetkého“ . To ona samotná mu musela dať do vienka túto schopnosť, musela mu rozpovedať pravdu, dieťa muselo byť božské dieťa. Dali mi meno Celetiss, čo v preklade starého jazyka znamená božská. Božské dieťa vyvolené “Matkou všetkého“. Tieto slová som počas svojho bytia s rodinou a blížnymi počula mnohokrát a nemôžem povedať že som si to neužívala. Nemôžem povedať že sa mi nepáčil ten pocit keď som prechádzala ulicou a ľudia na mňa ukázali prstom so slovami: „Aha, pozri to je ona ... To je CELETISS!“ Hrdo som nosila odhalené tetovanie na krížoch, znak môjho ochrancu, môjho elementu – Raiton. Ako som rástla, bol čas aby som sa začala ma učiť koncentrovať chakru, ale ja som to zvládla ľavou- zadnou. Pre mňa celé učenie bola iba hra, ktorú ma bavilo hrať. Vychovávala , vzdelávala a aj varila mi babka. Učila modlitby, učila ma slušnému správaniu a rozprávala mi dávne príbehy a mýty o vzniku sveta. Najkrajšie večery, ktoré som mávala boli, keď mi babka za pomoci Katonu, svojej podstaty, rozprávala rozprávky. Z dlaní jej vychádzali plamene ktoré sa formovali do postáv, ktoré prekonávali strastiplné cesty aby našli svoju vysnívanú odmenu. Po mojich šestnástich narodeninách sa babka rozhodla, že ma obetujú “Matke všetkého“. Nie, nebolo to žiadne upaľovanie na hranici, ani žiadne podrezávanie krku na obetnom oltári. Podnikli sme spoločne dlhú cestu na posvätné miesto nášho klanu. Zasvätenie “Matke všetkého“ znamená odhaliť podstatu bytia, vyrovnať sa s touto pravdou, prestať byť sebecký a obetovať svoje sny, myseľ a aj telo iba jej a ona mi poskytne nielen dar múdrosti ale aj dar – život bez tela v elemente. Sprvu som to nechápala. Aj keď som mala učenie o našej viere úprimne rada a považovala som to za súčasť môjho života, tomuto som vážne nechápala. Celé dni som strávila v modlitbách – meditáciách. A žiadne výsledky. No jednu noc, ktorá bola rovnaká ako keď som sa narodila, pocítila som zrazu zvláštny pocit, niečo medzi obrovským šťastím no aj veľkým strachom a nakoniec prišla vyrovnanosť a blaženosť. Moje telo sa stalo nehmotným. Rozpadlo sa a kúsky sa zmenili na element , obrovský blesk hýriaci energiou rozjasnil noc a vstúpil na nebo. Keď som sa prebudila, ležala som vo svojej postele a bolelo ma celé telo. Vraj som bola 2 mesiace v bezvedomí. Keď som sa pýtala čo sa stalo, babka mi rozpovedala čo ona vide. Obrovský záblesk svetla, blesk ktorý stúpal od zeme až do oblakov, následné hrmenie v oblakoch, zosilnil sa dážď a vietor a nakoniec znova udrel blesk do zeme. Keď prišla na to miesto, ležala som na zemi nehnuteľne. Po mojej otázke, či sa mi podarilo to kvôli čomu som tam šla, babka stíchla. Nasledovala chvíľka napätia... áno. „Aj napriek tomu, že si pochybovala, “Matka všetkého“ ťa prijala. Tvoje telo myseľ i duša patrí jej. Všetko čo budeš robiť robíš na jej oslavu, robíš pod jej vedením. Tí ktorý boli jej obetovaní spomínali o neuveriteľných snoch, ako keby tam v skutočnosti boli. Aj ja som bola obetovaná. Pochopila som podstatu bytia, zmysel života a moje telo sa môže rozpadnúť na Oheň. Ty to isté budeš vedieť spraviť s bleskom. Tiež poznáš pravdu, ktorú si musiš uchovať v tajnosti, pretože nie každý je pripravený ju počuť.“ povedala mi Babka. Keď som už bola fit, vysvetlila mi oko využiť novú schopnosť, novú techniku. Rozloženie tela na element. Stala som sa veľmi vyrovnanou a pokojnou osobnosťou. Pomáhala som a na každého som sa mylo usmievala. Žila som pre našu vieru a pre ľudí nášho klanu. No všetko sa zmenilo v jedno ráno. Deň ako každý iný som začala ranou modlitbou obďaleč našej dedinky. Keď v tom som začula obrovský hluk a krik. Vychádzal z miesta dediny. Rýchlo som sa otočila a utekala na pomoc, no naproti utekala babka a vravela aby som ušla rýchlo preč . No v tom padla na kolena a zrútila sa na zem. V chrbte mala zapichnutý kunaj a za ňou stál nejaký ninja. Celá som zmeravela. Muž sa ku mne začal približovať. Ale ja som sa vtedy pozbierala a ani neviem ako a už som držala muža pod krkom. Z rúk mi vyšľahali blesky a ninja sa zvíjal od bolesti, ako ním prechádzal elektrický prúd až kým jeho telo nezostalo v posmrtnom kŕči. Po tomto čine som rýchlo utekala do dediny pomôcť ostatným, no keď som tam prišla, všetko bolo zničené. Všetci boli vyvraždení a domy podpálené. Ako to rýchlo začalo tak to rýchlo skončilo. Keď som sa prechádzala tou spúšťou plná smútku, bolesti ale aj hnevu, našla som na zemi niečo lesklé. Vzala do ruky a zistila že to bola čelenka ninju so znakom Konohy. Hneď mi bolo všetko jasné čo sa stalo. Môj otec totiž pred 3 rokmi ušiel z dediny, nevie sa kam. Ale on jediný mohol niečo takéto spáchať. Zaplatiť si nájomných vrahov, iba kvôli tomu, že nesúhlasí s našou vierou. Dusil v sebe dávny hnev kvôli úmrtiu jeho milovanej osoby. Možno by moja matka ešte žila, no naša viera zakazuje akékoľvek lieky, lebo všetko je vôľa “ Matky všetkého“. Preto jej nebol podaný penicilín a ona umrela. On to nikdy nikomu neodpustil. A toto bola jeho pomsta. No ja som to tak nechcela nechať. Rozhodla som sa vybrať do Konohy, nájsť ho a pomstiť sa. Aj keď to bol môj otec, bol to pre mňa cudzí človek. A to čo spravil tak to mu nemohlo prejsť. Musela som sa pomstiť za ostatných. Do Konohy som sa dostala nebadane a asi 4 dni som ho hľadala. A keď som ho konečne našla, býval v dobre stráženom luxusnom dome. No môj hnev a nenávisť však zväčšovali moju silu a odhodlanosť a bez problémov som sa dostala cez stráže až do spálne otca. Tam som ho neľútostne popravila. Ale jeho rev začula po uličná stráž a hneď ako supy sa na mňa vrhli. Našťastie som ušla no zapísala som sa na čiernu listinu vrahov v Konohe. Masových vrahov a šialencov. Musela som utekať pred lovcami odmien, aj keď ich nebolo až tak veľa. Stala som sa nukeinkou, ktorá stále v sebe dusí hnev. A stále nedokáže pochopiť, že jej život, aký poznala už nikdy nebude. Zabudla som na svoje poslanie na svoju obetu. Keď som sa po roku vrátila do mojej bývalej dediny skoro nič tam nebolo. Iba pár rozpadnutých domov. Náš klan bol tajný a ľudia, ktorý tu žili boli posledný jeho členovia. A teraz ja som tá posledná. Celetiss- božské dieťa, ktoré ich nedokázalo zachrániť. Pokľakla som, vyplazila jazyk a spravila som si naň pečať, ktorá nedovoľuje čokoľvek prezradiť o klane. Keď som už posledná, nemám komu hovoriť o našej sile a našom učení o našej viere. Všetko o nás upadlo týmto gestom do zabudnutia. „ODPUSŤ MI “MATKA VŠETKÉHO“ .“
Obrázok : - Spoiler:
[Only admins are allowed to see this image]
Vztahy :Nemá žiadnu rodinu
Techniky : Obeta “Matke všetkého“Jej telo sa rozpadne na samotný element – blesk. Vyzerá to nasledovné. Celetiss upadne na pár sekúnd ako keby do tranzu počas ktorého sa začne ticho modliť. Následne z očí a úst začne vychádzať ostré biele svetlo a postupne začne vychádzať z celého tela až kým sa telo nestratí v žiare. Keď svetlo upadne Celetissiná podoba je vo forme blesku, živého elementu, ktorý dokáže premýšľať . A ako tento blesk sa môže rôznorodo formovať , zväčšovať zmenšovať objem a presúvať sa po vodičoch. Pokojne sa môže zmenšiť do miniatúrnej iskry a niekde vyčkávať na vhodnú situáciu kedy zaútočiť.
Úroveň nie je stála. Pretože môže použiť silu Voltov ktorá iba kopne človeka, sila ktorá omráči človeka a sila čo zabije človeka. A formácia tiež veľa rozhoduje. Je rozdiel ak sa sformuje do 10metrového monštra alebo do veľkosti nejakej mačkovitej šelmy.
(Celetiss ovláda na urovni C = sformovanie do podoby leva, zmenšenie na miniatúrne zrniečko následné presúvanie, sila kopnutia blesku môžeme prirovnať silnému kopnutiu nohou, alebo veľmi silnému úderu päsťou)
