Nová postava sa dostáva na scénu.. Krvavá päťka!

Namar „Pieseň Severu“ Rokudenashi

"...pete, neporaziteľný Shinobi." Nečakal že to bude také. Slová mu vyšli z úst, avšak miesto a čas už boli odlišné, aj keď pre neho neprešla ani sekunda. Rozhliadol sa, hladal dôvod kvôli ktorému tu prišiel. Výzvu hodnú sebe sama. Stál vo svojom brnený, bez plášta označujúceho jeho sílu. Teraz to potrebuje jeho dvojník, stvorený temným umením viac ako on. Symbol je niekedy viac ako ukážka síly. Symbol, ktorý označuje sílu, vzbudzuje strach a bázeň a nepriateľ často nepokúša štastie proti tak silnému a neznámemu ninjovi, aj keď iba kvôli Symbolu plášťa. Zadíval sa, ovládajúc svoje druhé telo jednou mysľov. Cítil ako sa jeho myšlienky rezonujú v jeho hlave, ozývajú na dvakrát. Ovládal ho a zároveň seba. V boji to bude ťažké, ale radšej budem chrániť sebe sama ako jeho, obyčajný výplod Shinobi, meniac podstatu sveta. A toto je ďalší z nich.oblohabolapríliš jasná na to aby to bol klam,prílišprepracované na obyčajnú ilúziu,na obyčajné genjutsu. Toto bola realita,tá,ktorá sa nedá skopírovať. Bola na to príliš nádherná,aj keď nikdy nemalabyť dosiahnutá. Cítil ako samu tu ťahšie dýcha.bude spomalený,bude mierne slabší a skôr sa unavý,ale inak tu nemá žiadne nevýhody. Kráčalsmeromk chrámu a 3x zaklopal. Musel sa správať slušne a takto mu určiteotvoria.Schovalsvou chakru do ajdra svojej podstaty.Stal sa opäť slabým,aspoň pre oči nevidiacich. zaklopal ešte raz. bol čas plsniť svoju úlohu.[/quote]

Daisuke

Môj kľud vyrušil akýsi cudzinec. Stál som na jednej z lietajúcich skál a pozoroval okolie. Vietor príjemne fúkal a moje vlasy si užívali nádhernú hru. Videl som ho ako kráča smerom ku jednému z chrámov. Mohol klopať koľko chcel no nikto by mu neotvoril. Z jedného prostého dôvodu.. a ten bol že tam už nikto nežil. Toto územie mám najradšej zo všetkých. Je tu klud a pokoj. Už som precestoval veľa krajov. Moje oblečenie zdobil tmavozelený plášť a istý znak môjho klanu na kapucni. Moje zelené oči ho pečlivo sledovali. Hľadá mňa? Prečo by ma hľadal? Chce ma nebodaj zabiť? Síce som si kládol otázky no nepotreboval som na ne odpoveď. Vytiahol som si ďalekohľad a pekne som si ho celého obzrel. Zastrčil som ho a potom som si len kľakol. Hej ty tam, čo tu chceš? odpovedal som tenkým a ešte chlapčenským hlasom. Síce som nebol najstarší no môj hlas sa tak tváriť mohol.

Namar „Pieseň Severu“ Rokudenashi

Už je to tu...Čas splniť úlohu.
očakával mnoho vecí, ktoré sa mali diať, očakával boj v tomto lietajucom kuse kameňa, na ktorom bolo náhodou postavené mesto, či skôr chrám. Nemal na sebe plášť, symbol jeho organizácie. Nemal jediný odznak, ktorý by ho označil za člena hocijakej organizácie sveta Shinobi.
Ale toto nebolo dôležité, ani jeho síla. Dôležité bolo iba jedno. V tomto chráme bol prítomný iba jeden človek. Potlačovaná síla, ktorú schovával kvôli očitým svedkom v okolí, sa mohla prebudiť.
Je tu iba jeden, jeden jediný svedok. Cítil ako jeho telo v tej "zvláštnej dedine" bolo zničené, rovnako ako jeho rozdelená myseľ. Tá dorazila okamžite. kúsok síly, ktorý v nej bol, sa pomaly vracal späť. Keby sa nezabil sám, nič by sa nestalo. Nesplnil úlohu, aspoň polovicu z nej, ktorú mu zadal Tieň. Mal k tomu dôvod, aj keď vedel že to poznačí jeho vzťah s ním.
Umenie Shinobi nie je mocné, nie je ani dokonalé. To, čo môj rád kedysi zničili a to, čo žije v týchto dobách, sú dve rozdielne veci.
Hlas však už utíchol a Namar nepočul už žiadne ďalšie slová.
Vytiahol čepel meča. Zamával ním rýchlejšie ako by to dokázal zaznamenať obyčajný Shinobi. Iba pásy svetla, pokrivené odrazom jeho meča stvorili kruh, vyzerajúci ako štít.
"Chcem iba zmeniť svet." odpovedal sucho a odrazil sa do vzduchu, akoby lietal. Múr, ktorý chránil pred narušiteľmi preskočil. Chakra okolo jeho nôh rozvírila prach a zmizla späť v jeho vnútry.
Tak sa ukáž a ja ti odpoviem, ako toho dosiahnem.

Daisuke

Meč tvoj silný je.. Ale dokáže premôcť silu a hbytosť tejto zbrane? Dokáže zastaviť cieľ zla a zmeniť tento svet? Si schopný tohto drahý priateľ? V tomto svete už nieje človeka ktorý by to dokázal. Je veľa statočných shinobi ktorý sa o toto snažia, no dokážu pretrvať? Ako preskočil ten múr len som sa pousmial a moje telo sa premenilo na menší stromček. Ako preskočil múr pred ním bolo päť trónov. Boli okolo seba ako v Star Wars. Boli už spráchnivené a pomaly sa rozpadali. Druhý zo stredu bol však osadený. Sedel tam onež ten mládenec ktorého si videl. Ten ktorého si mal za úlohu doviesť do Konohy. Sedel tam a sledoval ťa. Ruky mal na opieradlách.

Namar „Pieseň Severu“ Rokudenashi

Hlas toho dieťata mu liezol krkom. Pamätaj na svoju prísahu Ronina, ktorej nikto neverí že ju dodržíš. kráčal, plnil svoju úlohu. 5 Trňov, 5 trónov. 1 človek nemôže vládnuť väčšine, ani 5 vládcov, 5 Tieňov to nedokáže urobiť. Tieň nebol stvorený pre vládnutie, tak ako to teraz vyzerá.Tieň mal byť tvárou strachu v očiach nepriateľa. Mal byť symbolom síly, nie politiky. Ninja nikdy nemal vládnuť, rovnako ako počiatok Shinobi či Samurajov. Tí, čo majú moc, ktorá im bola zverená, nie je tá, s ktorou sa narodili, s ktorou boli predurčený osudom. Osud rozhodol že sa staneš Shinobi, osud rozhodol že budeš muž či žena. Nemôžeš zmeniť to čím si, nemôžeš túžiť byť viac. Zastal zopár stôp od kruhu trónov. A hlavne, toto decko vôbec nič netuší, hovorí slová, avšak bez premýšlania ich vypúšta zo svojich úst, dokonca v nesprávnom slovoslede. Čo môže vedieť o meči,keď videl iba triky na oslnenie a vzbudzenie strachu slabších? Čo môže vedieť o jeho síle, keď bude prvý Ninja, ktorý ju uvidí v mojich rukách?
Čepel spomalila až nakoniec so zasvišteným zastal proti nemu. Čepel zo železa matne svietila záporným svetlom, nie tmou ako mnohí hlúpo predpokladajú opak svetlo. Tma nie je opak svetla, je to iba jeho absencia, rovnako ako tiene, skutočné tiene sú služobníci svetla a nie jeho protivníkov. Bez svetla nie sú tieňe, je iba tma.
Videl jeho zbraň. Príliš pomalá i v dobe jeho predkov. On je neporaziteľný. On je skutočný tieň, nenávidený, avšak predsa služobných Svetla.
Nie som tvoj priateľ.
Ruka sa pohla, matná čepel sa pohla v pred, zasvištala vzduchom sama, ako hodený kunai, mieriac na hlavu toho decka. Nashromaždil v momente chakru v nohách a odrazil sa dozadu, ďalej od neho. Boj začal.
"Uvidíme, či dokáže."

Daisuke

Konečne.. nech boj započne! Dlho som čakal na príležitosť bojovať s niekym takým silným. Jeho meč letel veľmi rýchlo, keby nie som lovec od mlada tak by som sa tomu možno ani nemal šancu vyhnúť. Nevedel som aké schopnosti má preto som radšej obkľukou obišiel jeho meč. Bežal som okolo neho, stále som bol ale vo veľkej diaľke. Vyskočil som a spravil salto, napriahol šípy a vystrelil ich presne na neho. Jeden mierený na jeho hlavu, druhý na pravú ruku a posledný na pravé rameno. Počkal som až sa k nemu dostali šípy. Katsu! Zakričal som a ozval sa výbuch. Všetko obalila hmla a ja som sledoval či sa mi ho podarilo dostať. Neveril som tomu, nikto takého kalibru nepadne tak ľahkou taktikou. Už som sa pripravoval na ďalšiu.

Čepel, hoc matná sa zasekla v podstavci z kameňa.
Vie behať, je ako králik. nič viac. Bojuje z diaľky, avšak utečie vždy, keď je to na blízko. Je to predsa len ninja.
Strely leteli. Namar sa zadíval tým smerom. 3 šípy, hlava, ruka, rameno, pravá strana. Smrteľné? Nie, testuje ma.
vystrel ruku, chrániac hlavu. nepohol sa, neukázal strach. V tej chvíli sa ozval výbuch. zacítil, ako brnenie praská, láme sa pod tlakom a teplom. Zbabelec. Cítil sa zvláštne, keď prvé, čo ucítil, bola spálená koža a síra. Nepohol ani brvou. nepoužil chakru. Na takého ako je on by to bolo plýtvanie, hoc len malé. Ruka, ktorú zdvihol na ochranu tváre, bola čierna, krv nestriekala, bola spálená rovnako ako koža. Brnenie okolo predlaktia pravej ruky bolo zničené rovnako, iba chránič nie. Bol z iného kovu a mal dôležitejšiu funkciu ako chrániť. Cítil ako mnohé ampulky praskli. V ústach ucítil chuť kovu.
Cítil svoj meč a vyšiel z dymu. vytiahul druhý, odlišný od prvého, vyzeral ako obyčajný kov, ničim výnimočný.
"Si zbabelec" Meč držal v ľavej ruke, pravou urobil gesto, ktorým rozvýril zbytky dymu. Bolo cítiť vypätie chakry. A zvuk kovu švistiaci vzduchom. zaútoč na mna. Niečo sa pohlo. Bolo počuť dopad kameňa.
"Si zbabelec dieťa a ako zbabelec zomrieš."

Daisuke

Zbabelec? Nie som zbabelec.. len sa radšej držím ďalej.. Ty by si nemal nič hovoriť, poznám ľudí ako ty.. hovoríš o zbabelosti no sám si zbabelec.. Pozri sa na seba! Nukenin ktorý opustil svoj rodný domov, svoju rodinu, svojich priateľov. Nieje toto zbabelosť? Bolo mi jasné čo odomňa chce, chce aby som sa rozbehol do vlastnej skazy. No nie som taký hlúpy. Spravil som pár pečatí a zavrel oči. Namar si mohol všimnúť že na jeho ramene a na zemi boli tri semiačka. Výbuch ich mal zničiť no oni sa odpojili zo šípu ešte skôr než sa tak stalo. Začali klíčiť, tesno ho obviazali. Usmial som sa a napriahol som opäť lúk. Je mi to ľúto priateľ, ale jediný kto umrie dnes budeš ty.. Na lianách ktoré ťa obmotali vyrástli kvety ktoré vypustili paralizačnú vzduch. Po jeho nadýchnutí ti mohli ochabnúť isté končatiny a orgány. Vytiahol som si špeciálny šíp a namieril som ho Namarovy na hrudník. Ruku som zatiahol a potom sa nadýchol. Pustil som ruku a šíp si už dral cestu vzduchom. Vo vzduchu sa točil a letel priamo na Namara. Tesne pred jeho telom sa z neho zaprskalo a z jeho vnútra vyletelo asi desať menších ihličiek. Tie sa mu pozabodávali do tela. Nepodceňuj ma!.. Katsu! Stalo sa to isté.. ozvalo sa veľké Bum a ja som už len videl ako postupne povybuchovali všetky ihličky.

Namar Rokudenashi

Nič nepochopil, hlúpy mladý zbabelec. Liany obväzovali, nič si nevšimol. už bolo príliš neskoro aby si to všimol. Meč ho prebodol. Miesto, kde predtým dopadol bolo prázdne. Krv dopadla, no to dieta stihlo vystreliť šípy, ktoré sa roztrieštily na mnoho kúskov. Možno predsa len je čas ukázať svoju sílu, musím predsa na Tieň z listovej zapôsobiť. Cítil ako celé jeho brný, ako z neho vychádza chakra, Obaluje ho. Cítil železo, v meči, v šípoch i v sebe. Ozval sa znovu výbuch, no teraz si ho nevšímal. Necítil ho. Nič nie je pevnejšie ako vôla. No možno ešte chakra, ale bez nej nie je ničím. zdvihol ľavu rúku, nemal som sa k tomu uchylovať, ale toto dieťa nedokáže ani rozbiť môj meč, keď používa iba viditeľné zbrane, príliš nápadné. Nemá má čím prekvapiť a získať môj rešpekt. Chakra bola jeho druhá koža, presiaknutá až do svalov, príliš zvyšovala jeho sílu. V meči s chakrovou čepelou to začalo brnieť. presekol liany. nič náročné, aj keby boli naplnené chakrou. Aj kov dokáže prerezať kov, ak má výhodu pohybu.
Namar sa pohol smerom k nemu, až teraz si všimoil poriadne jeho ranu. otvoril oči akoby povedal jeho mentor. Nebola hlboká ani smrteľná, zasiahla bedrá, prešla cez stehno. Meč v ňom uviazol. bude mať spomalený pohyb. zadíval sa na chránič pravej ruky, zrušil svoju ochranu. Chakra, ktorá okolo neho prúdila Sa vsiala späť do jeho tela. pocítil strpnutie tiela. Neznášal ten pocit.
"Hovoríš slová, ktoré nič neznamenajú. Ty nie si ten, čo má právo ma hodnotiť, hlavne keď to robíš miľne."
Pristúpil o krok bližšie. vedel čo bude nasledovať. Posledný pokus zúfalca.
"A posledná vec pred tvojou popravou. Ja som ťa nepodcenil, len som ťa precenil."

Daisuke

Jeho útok ma prekvapil, nedával som pozor, moja veľká chyba ktorá by u ostatných určite bola fatálnou. Ešte že som to ja.. Ty zasa hovoríš slová ktoré nič nezmenia, raz si sa stal odpadom a ním aj zostaneš, tak isto ako aj ja a ako aj všetci ostatní. Teraz k tomu meču.. Pravou rukou som si uložil lúk za chrbát keďže ho už potrebovať nebudem. Ľavou som chytil meč a bolestne si ho vytiahol z nohy. Ako som ho vybral tak som padol na zem zadkom. Držal som ho a pozeral sa naňho. Chytil som ho oboma rukami a potom som zavrel oči. Krv mi v žilách začala pulzovať a zvýšila mi výkon sily na najvyšší. Spravil som jeden pohyb rukami a meč bol na dva kusy. Oba konce som zabodol do zeme pre istotu. Po tomto čine som si rukou prehrabal vačok na gatiach a vytiahol z neho ampulku naplnenou krvou. Otvoril som ju a vypil ju. Spravil som pečať. Miesto kde som mal dieru od meču sa začala plniť tou vypitou krvou. Šlachy opäť narástli a pomaly sa mi uzdravili všetky poškodenia ktoré som za ten súboj získal. Priložil som si ruku na nohu a obviazal som ju silným povrazom tak aby nevykrvácala. Vytiahol som si moje tanto ktoré som mal na chrbáte. Chakrové brnenie, a meče.. budem to musieť risknúť.. Ľavú ruku som strčil do ďalšej kapsy a vytiahol som si veľa semiačok. Každý som si pripevnil niekam inam. Rozbehol som sa naňho. Musím byť rýchly. Bežal som k nemu, hodil som po ňom pár shurikenov na odvrátenie pozornosti. Potom som trošku zabočil do prava a mieril som mu tantom do srdca.

Namar Rokudenashi

Zomlelo sa to príliš rýchlo. To dieťa je predsa len pozoruhodné, keď už nič iné.
vystreľ ľavú ruku, rovnako ako aj pravú, v momente keď sa dve kúsky čepele dotkli zeme.
"Nič tím nezmeníš."
Telo sa naplo, vystrelilo proti nemu. Nepoužil chakru, nepoužil nič. Pohol pravou rukou s chráničom, akoby niečo chytil a potiahol ruku späť k sebe, akoby niečo privolával za tým deckom. "Chakru v tomto meči neprekonáš!" Snáď to pochopí dieťa. Nebolo cítiť chakru z neho,m vlastne nebolo cítiť nič, akoby ju pohlcoval. neznášal aj tento pocit.
Chytil čepeľ do oboch rúk. A bodol v pred.
Nezaslúžiš si umrieť mečom, nezaslúžiš si očistec

Daisuke

Ako som si myslel.. Dva kusy meča ktoré leteli presne za mnou nenarazili do môjho telo. Presne som toto predpokladal, preto ešte pred tým než do mňa vrazili som spravil salto na miesto a meče som poistkou poslal rukami na Namara. Jeho meče sa zarazili v jeho ramenách. No toto ešte nekončilo, moje tanto sa zarazilo do jeho hrudníka tak isto ako ľadový meč môjho protivníka. Rozdiel ale bol že jeho meč nepresekol moje telo, vďaka semienkam ktoré som mal na rôznych miestach sa pred dorazím meča do môjho tela vynoril veľmi silný konár ktorý zachytil meč a tesne ho odviedol z mojej blízkosti. Tesne sa mi vyhol. Usmial som sa a pustil som tanto zabodnuté v jeho tele. Síce som ho bodol no bežal som ďalej. Bežal somm ešte pár metrov od neho a potom prudko zabrzdil. Otočil som sa a sledoval som ho. Nemôžeš byť neporaziteľný.. Vytiahol som si dva kunai a pripravil som sa k poslednému útoku.

Namar Rokudenashi

Meče sa nezrazili, tak ako očakával. To dieťa, ktoré bojuje na diaľku je schopné pohybu, ako sa zdá
Čepele za ním ostali ležať, neovládal ich. hlupák...Obyčajný trik. zvorel svoj meč pevnejšie, ako milenku, nežne a pevne zároveň. Vlastne to bola jeho milenka, mal ju predsa od nej, od Alchymisti. Už mi ukázal svoj trik. Druhý krát sa mu to nepodarí. Díval sa svojimi očami.
Prebodol jeho liany. už nemá ako ujisť. Ucítil som svoju vlastnú krv. Trpnutie neskončilo, skoro nič necítil. Spomalené reflexy, inak by sa ma ani nedotkol.
Seknutie bolo čisté, skoro ako keby do vzduchu. Jeho meč ľadovo zovrel moje vnútornosti, aj keď sa ich nedotkol. ucítil krv v ústach. Slabina
jeho súper však musel cítiť horší pocit ako on. Pocit sa tak velmi podobal zásahu prúdom. narúšal sústavu, hoc nie nervovú.
Modra žiara začala vychádzať z jeho tela. Liany po styku s čepelou opadali a dotkli sa zeme.
Nepriateľ uskočil, nachystal si Kunaie, zbrane tých najslabších a zároveň tých najsilnejších zo shinobi, Ku ktorým z nich patrí on?
Vystrel čepel smerom k nemu, zachytil tanto vo svojom hrudníku. nebola to hlboká rana, nepresakla tepnu.
"Už si skončil, nedokázal si zatial nič, okrem trocha krvi a potu. Ak znamená toto ninja, tak nechápem ako ste po smrti Rikudoua pokračovať v bidí taký, aký ste!"
Vytiahol. Vytiekla krv. prehol sa, oprskal vnútornú stranu masky. Slabosť. nechránený som slabý.
Vložil čepel späť. vystrel ruky vpred.
"Keby si bol starší, pochopil chod sveta, konal by si možno inak, možno inak ako mnohí predchodcovia teba a tebe podobných. Ale teraz, v tejto chvíli, si iba moja úloha a tak možno skončíš, bez použitia čepele. krv tiekla po červenom brnený, pretekala cez jeho rúško. Červená farba znamená len jednu vec, zakazuje vidieť nositeľovu krv. Slabosť, keď ju odhalí, inak verí že som nesmrteľný.
nepohol sa, čakal na ukážku slabosti ninjov. ukážem ti tvár, ktorú si budeš pamätať, keď ťa spasím, zložil masku, ukázal bledú tvár a kus zaschnutej krvy v okolí úst. Slabosť.

Hirotaka-klon

Objevil jsem se skryt ve stínu. Potřebuji, abys ihned vyrazil na hranice země Kamene, bude tě tam čekat Sofia...ta ti předá veškeré informace... ozvalo se Namarovi v hlavě. Klon se mezitím doslova vypařil.

Namar Rokudenashi

Usmial sa, aj keď ten úsmev bol krátky a nevýrazný. hambil sa za neho. nebol to ten druh emócie, ktorý mal ukazovať pred nepriateľom. Boj nie je zábava, boj je smútok, neučila si ma to tak, Shyiaru? Či by si bola radšej, ak by som ťa volal Alchymista? Zložil ruky v bok, vzdal to. otočil sa chrbtom k svojemu protivníkovi, aj keď si stále dával pozor. Nikdy nebude zranený od chrbta, už nie.
Zdvihol dve kúsky čepele, spojil provizorne v jedno. zasunul do pošvy.
Nemal som ťa zabiť, nebola to moja úloha aj keď mi ver, že po tvojom vystúpený by som to urobil. Poslal ma Hokage, tuším tvoj priateľ, má pre teba postavenie, ja som sa mal v skutočnosti iba s tebou porozprávať. Ale toto je koniec. Mohol by som ťa sekať donekonečna, ale nedávalo by to zmysel, predsa len, tá tvoja zázračná krv, hračka prírody či ľudí by ťa vždy zachránila. Alchymista mala pravdu, svetu Shinobi pomôžeš iba jediným spôsobom, tak, že ho zničíš po jednom.
Zadíval sa na svoje brnenie, vyzeral otrhane, aj keď necítil žiadne vážne zranenie. Ak bude tá misia skutočne vážna, jej úloha bude o to náročnejšia. Musím získať dôveru členov Akatsuki, s nimi stvoriť vojnu a zmeniť svet. Až keď bude iba pár silných, vtedy začnem myslieť sám.
Opustil bojisku, mierne krívajúc pod ťarchou zranený, ktoré si spôsobil skoro sám. Na tej misii nesmiem ukázať slabosť, nesmieť pocítiť zranenie a mať dôkaz že žijem.
posledný krát sa pozrel na to dieťa.
Keď ma chceš poraziť a dokázať, že si silnejší, choď do konohy, tam si ťa nájdem, keď budeš v plnej síle. potom začne skutočný súboj a ja nebudem robiť chyby, ktoré by si dokázal vidieť.
Už bol preč. Utekal smerom do Iwagakure, do zemi kamenné.