Tým 6

Celej tejto misii velí Dark (Kaguya).

Kaguya Yudas

Kráčal som od Budovi Hokageho smerom na cvičisko neďaleko Konohy kde sa mal stretnúť tým 6. Počasie sa pomali vylepšovalo a už ani tak silno nefúkal vietor ako pred tým. Nepršalo, slnko svietolo a vtáčiky si štebotali a poletovali sem a tam. Dorazil som na miesto ale ešte tam nikto nebol. "Vyzerá to tak že so prišiel o niečo skôr, nevadí niekde sa tu posadím a počkám kým prídu aj ostatný.." pomyslel som si. Poobzeral som sa okolo seba a sadol som si ku neďalekému stroku. Strom bol medzi veľkou trávou takže si ma tam nemohol nik všimnúť. Oprel som sa, zhlboka som sa nadýchol a vydýchol som. O nedlho už prestalo aj fúkať a slnko začalo pražiť ako na panvici. "Fúú, ale je tu teplo." zašepkal som. Už som skoro ležal tak som sa trošku vydvihol a pozrel som sa či už niekto prišiel. Ale nič. Bol som tam iba ja, kopa stromov a krásne modré jazero. "Tá voda je tak čistá, je vidieť že už nesmie v centre Konohy. Ale aj tak, domov je domov." Sledoval som okolitú krajinu a čakal som na príchod môjho týmu.

Kentaro Senju

Jemne som si vykračoval po Konohe smerom ku miestu stretnutia nášho týmu. Bolo vo mne toľko očakávaní, že som sa ani nedokázal sústrediť na svoje okolie. Po poslednej misi som sa snažil na sebe zapracovať, no potreboval som niekoho kto by nado mnou držal tvrdú ruku tréningu. Kráčal som si pomaly po tráve a obdivoval som nádhernú prírodu okolo seba. Vo vzduchu som cítil slobodu. V hlave sa mi motali myšlienky zo Suny. Pár nocí mi nedalo ani len spať to, ako nás tam ta šialená baba ničila. Ach jaj vzdychol som si, že to bolo počuť až do hokageho pracovne. Slnko začalo páliť, no letný jemný vánok to zachránil, a tak to bol dokonalý deň. Nič mi nedokázalo zničiť náladu. Takto som sa obvykle ctil po bratovom boku, no od vtedy čo mi zmizol zo života som cítil silnú prázdnotu v srdci. Naneštastie som nemal nikoho s kým by som sa mohol o takýchto veciach porozprávať. Tak či tak som si ďalej kráčal so širokým úsmevom na tvári. Tušil som, že budem v týme s tým Menmom. Zvláštna osoba- pomyslel som si. On bol tiež jeden z dôvodov, ktoré mi nedali spať. Pred očami som stále videl útržky z boja na tej hnusnej púšti. Bol tu však ešte iný klinec v mojej hlave. Hyuuga, ktorý nás zachránil. Bol silný natoľko, že hneď prvým úderom ju dostal na kolená. Bol o toľko silnejší a po pravde neviem či by som prežil stret ním. Dobrá nálada ma však neopúšťala. Keď som prišiel na miesto, na ktorom sme sa mali stretnúť nikoho som tam nevidel. Pozrel som sa doprava a nič, pozrel som sa doľava a zasa nič. Asi som tu prvý, to znamená, že to bude vyzerať že som vzorný a presný na sekundu- nahlas som si povedal. Síce som meškal ale mal som v pláne povedať, že som prišiel ešte skôr. Ľahol som si na trávu priamo na slnko, zavrel som oči a čakal som na svojich tymových oneskorencov.

Menma Hatake

Zobudil som sa do dalšieho krásneho dňa v Konohe. Dnes sa mám po prvý krát stretnúť s dalšími členmi nášho týmu. Hneď ako som vztal z postele som si išiel zabehať v okolí Konohy. Po polhodine som sa vrátil domov a išiel som sa osprchovať. Potom som sa naraňajkoval , umyl som si zuby a oholil som sa. Musím dnes urobiť dobrý dojem takže som dlho rozmýšlal čo si oblečiem. Nakoniec som sa konečne rozhodol a bol som plne pripravený vyraziť do nového dňa. Mal som do nášho stretnutia ešte dosť času . Tak som sa este chvílu prechádzal po Konohe a rozmýšlal som o všetkom. O našom bojo v Sune, o vojne , o tom akí budú moji týmoví kolegovia atď. Mal som toho na mysli vela. Hlavne to že musím ešte vela trénovať. Kedže budú zachvílu aj Chuuninske skúšky. Mal by som na sebe viac zapracovať. No už som si aj spomenul že už čas obeda. Rozmýšlal som či sa mam ísť najesť domov alebo pojdem na ramen. Rozhodol som sa ale radšej pre ramen. A už som si aj vykračoval ku ramenu. Keď som dojedol tak som si ešte odbehol domov aby som sa pripravil na naše stretnutie. Už som tam mal byť no zase budem meškať čo už načo budem chodiť na caš jak nejaký nerd. Tak som si pomaly vykračoval a mal som namierné rovno ku cvičisku. Už začínalo byť aj dosť horko. Tak som sa ešte vrátil domov a zobral som si dobre vychladenú vodu na osvieženie. Potom som sa už dosť ponáhlal keďže už určite dosť meškám. Po chvíle som už dobehol na cvičisko. Rozhliadal som sa okolo seba a už som niekoho v dialke zazrel , bol to Kentaro a náš sensei. Keď som ta dorazil tak som len kludným hlasom povedal sorry že meškám. Ale všimol som si že tam aj tak ešte niesu všetci tak ma to moc ani netrápilo že som prišiel trochu neskoro. No zasa čakať sa mi tu moc dlho na nich ani nechce dúfam že príjdu čo najskôr aby sme sa aj mohli všetci zoznámiť a konečne už začať trénovať.

Kaguya Yudas

Sedel som pod stromom a sledoval som ako sa mi už tam pomali zbiera môj tým. Už tam boli všetci a vtej chvíli po mne hodila Yumi kunai ktorý mi letel priamo nad hlavu. Kunai letel priamo a rýchlo. Vietor sa rozfúkal, ja som sa postavil, odrazil som sa od stromu a objavil som sa za nimi a jej kunai som držal v ruke. Bol to len zlomok sekundy,Takže ani Asaki nestihla so svojím telom zareagovať. Byakuganom ma mohla vidieť ale ale jej telo nestíhalo zareagovať."Myslím si že toto je tvoje Yumi."Zašepkal som Yumi pri hlave a vrátil som jej kunai do ruky. Pozrel som sa do tvárí všetkým členom môjho týmu, u niekotrých som videl nadšenie u druhých zase otravu že sa museli dostaviť a zoznámiť sa. "Takže, volám sa Kaguya Yudas. Od dnešného dňa sme tým 6. Budeme chodiť na rôzne misie udelené Hokage alebo mnou samotným. Takže aby som sa vám najprv predstavil. Som kapitán jednotiek Anbu, Hlavný generál jednotiek Washi a tak isto som aj zástupca Hokageho ktorý je mojím bratom. Niektorý ma už poznáte z vojny a niektorý nie. " povedal som a usmial som sa. "Fúúha, je to moja premiéra. Som zvedavý ako to dopadne." pomyslel som si. "Dnes mám pre vás jedno prekvapenie a je to tak isto aj skúška. Kdo ju nesplní, ide späť na Akadémiu." Vytiahol som si z vačku tri rolničky. "Aby vám bolo všetkým jasné ste štyria a ja mám len tri rolničky, takže jeden z vás na 100% ide späť na Akadémiu. Touž je na vás kdo z vás to bude." Poobzeral som sa okolo seba a potom som sa pozrel späť na ostatných. "Tak ja si myslím že je čas aby sme začali. Takže prvá skúška sa môže začať. Ale nezabúdajte nato, že ste jeden tým. Ja si myslim že viac vám ku tomu nemusím povedať. A sami budete vedieť čo znamenajú slová tým. " Dopovedal som a prach okolo mňa začal výriť a ja som zmyzol. Prach spadol späť na zem a ja som tam už nebol. Skryl som sa a bolo na ostatných čo použíjú nato aby ma našli a rolničku mi zobrali.

Kentaro Senju

Ležal som si na tráve a vtom som začul ako pomaly a lenivo ku mne niekto kráča. Tú pomalú a nenáročnú chôdzu som poznal veľmi dobre. Žeby Menma - pomyslel som si v duchu. Keď sa ozval tým jeho jednoduchým hlasom bolo mi jasné, že zasa nemal náladu. V pohode - odpovedal som mu rozospatým hlasom a následne som si zívol. Ďalej som si užíval ten snáď najkrajší deň ktorý som kedy zažil. Zrazu ma len zamrazilo, obzrel som sa a tam kráčala. Nádherná chôdza, prekrásny výraz tváre. Buď to bolo Genjutsu alebo som sa zamiloval povedal som si v duchu pri čom mi padla sánka. Keď na nás prehovorila bol som celý mimo. Postavil som sa, pozrel sa na ňu a spustil- Áno sme a predpokladám, že ty si posledný člen ktorý tu chýba. No zrazu som započul ako niekto kráča smerom ku nám. Čo to ma znamenať- spýtal som sa sám seba. Ďalšia pekná dievčina sa k nám pomaly približovala. Jej výraz ma však dosť znechutil. Prišla k nám, obzrela sa smerom ku kríkom a stromom a začala hovoriť. Myslel som si o nej svoje, no zrazu tam len hodila kunai. Trocha ma vydesila, ale zrazu sa tam zjavil ten zástupca hokageho. Bola to moja nevšímavosť alebo to bola ignorácia okolia ktorá mi zaslepila pohľad- vyčítal som si v duchu. Presunul sa vo veľkej rýchlosti za tu unudenú dievčinu. Niečo jej tam začal šepkať a vrátil jej kunai. Potom sa zasa presunul na pôvodné miesto a začal sa predstavovať. Rozprával veľmi rýchlo a ja som ho moc nepočúval, no zrazu sa nám začal ako keby vyhrážať. To čo som počul ma prekvapovalo stále viac a viac. Než som prehovoril začal sa okolo neho hmýriť prach a on len tak zmizol. Bolo mi jasné že sa iba schoval tak som začal rozprávať nahlas aby ma aj on počul - Volám sa Kentaro, ovládam mokuton a som pripravený na akúkoľvek skúšku. Raz príde deň keď sa stanem členom anbu, no do tej doby som rád že môžem spolupracovať s ľuďmi ako ste vy. Pozrel som sa do oblakov a so sebavedomím som pokračoval. Ja viem, že nezniem najdôveryhodnejšie, ale všetko čo som povedal myslím vážne. Nato aby sa zo mňa stal dobrý veliteľ anbu však musím mať priateľov, ktorý mi budú vždy kryť chrbát a aj ja im. Preto chcem aby sme teraz ukázali nášmu novému senseovi, že nie sme žiadne deti a že dokážeme spolupracovať. Čo vy na to? - spýtal som sa ich veľmi presvedčivým hlasom. Jediné čo som chcel bolo začať s nimi v dobrom. Pozeral som sa na nich, usmieval som sa, no myšlienkami som už hľadal polohu Kaguyu. Nechcel som aby na nás zaútočil v tak dôležitý moment pre náš tým. Len som tak na nich hľadel čakajúc na ich úprimnú odpoveď.

Menma Hatake

Ked som prišiel čakal som s Kentarom na ostatných ,no po chvíle sa k nám už blížilo jedno dievča z Hyuuga klanu . Uhm Byakugan, to sa nám týmu ešte bude hodiť pomyslel som si. Za chvílu k nám mierala už aj dalšia členka nášho týmu, vzyerala ale dosť čudne.No potom hodila kunai do stromu, trochu som tomu nechápal ale hneď sa zaňou objavil Kaguya. Niečo je pošepkal a vrátil jej je kunai. No tak sme už konečne všetci, bol som už trochu nedočkavý. Dúfam že už aj začneme trénovať.Potom sme vôbec prešl sa nám náš sensei všetkým predstavil. Povedal nám o skúške ktorú musíme splniť aby sme vôbec prešli, kto neprejde pôjde spät na akadémiu. Už som sa začal aj trochu obávať nechcel by som sa vrátiť späť na akadémiu. Takže teraz nemôžem zlyhať. Môj otec mi o tejto skúške niečo hovoril musíme ukradnúť každý jednu rolničku, no rolničky su tri a my sme štyria. Teraz by sme mali spolupracovať no to moc neni na mňa ja niesom týmový hráč. Hneď ako sensei dopovedal hneď sa vyparil. Ale určite bol niekde nablízku. Kentaro ale začal zasa tiež hovoriť niečo o sebe.Tak by som sa asi aj ja mal predstaviť. Takže Ja som Menma Hatake chcem sa stať najsilnejšim shinobim. Najradšej pracujem sám, nechem sa nikdy vzdať a chcem ísť za svojím cielom. A ja nebudem ten ktorý sa vráti späť na akadémiu!. Hneď ako som dopovedal som sa dal do bojovej pozície a začal som rozmýšlať nad stratégiou. Očami som prezeral céle "bojište" a snažil som sa prísť na to kde ,ôže býť schovaný náš sensei. Bol som trochu rozrušený. Ešte kolko sa chceš skrývať? výkríkol som tak aby ma počul nech je kdekolvek. Som zvedavý ako sa bude viesť mojmu týmu. Mojou slabinou je spolupráca ale to teraz budem hlavne potrebovo moať. Kentaro by mohol chytiť s mokutonom a my by sme mu zatial zobrali rolničky no to by Kentarovi žiadna neostala a musel by sa vrátiť späť na akadémiu. Ale náš sensei by sa určite nedal chytiť do takej podprimernej pasce. Veď vsetci sme vydeli aký je rýchly. No budeme sa musieť velmi snažiť. Ale zasa nás nemôže nechať všetkých prepadnúť. No ale ešte neviem čo je v mojich týmmových partákoch možno prekvapia, ale asi ne. Čakal som ešte ako zareáguju oni.

Yumi Hikari


Čakala som že niečo takéto spraví, bola som cvičená na takéto chvíľky. Ako sa objavil za mnou tak len pocítil tupý tlak kunaiu na svojom bruchu. Pomalinky som sa pootočila a pošepkala mu. Nabudúce si dávajte väčší pozor sensei..Usmiala som sa a pomaly som si zobrala kunai z jeho ruky. Prvý začal hovoriť o sebe Kaguya-sensei o tom kam budeme chodiť na misie. Na chvíľu prestal a zahľadel sa do mysle. Konečne,povedala som si v duchu, dúfam že nezačne rozprávať ďalej. A ako som na to spomenula hneď začal zas. Povedal nám že má pre nás prekvapenie z vačku vytiahol tri roľníčky a pozrel sa na nás. Že vraj ten kto nezíska roľníčku na 100% ide späť na akadémiu. Zasa sa skryl. Zrazu som len počula nejaký hlas. Obzrela som sa a Kentaro začal o sebe hovoriť tak hlasno že až mi bolo zle z jeho piskľavého hlasu. Začal preciťovať tie jeho slovíčka. Pre mňa to však bola len márna hŕstka slov. A ďalší začal hovoriť Menma. Jeho slová ma fakt nezaujali ani trocha. Ten chalan si nejako verí! Zrazu zakričal niečo na senseia ani som ho moc nevnímala. Takže teraz som na rade ja hej, povedala som si. Moje meno je nepodstatné ale keďže na tom asi trváte volám sa Yumito no Hikari. To je myslím všetko čo potrebujete vedieť.. Kunai som si zastrčila do kapsy a začala sa sústrediť. Aj keď nemám cit dokážem vycítiť dobro od zla a tak aj polohu nepriateľa. Snažila som sa koncetrovať. Ešte raz som si poprezerala svojich parťákov a povzdychla. Dúfam že aspoň kvôli „klanom“ budú bojovať ústojne. Popri reči Menmu som sa len zasmiala. Keďže si jediný kto tu nemá kekei genkai, a vyzeráš najslabšie je 3/4 že vypadneš práve ty. Obmotala som si okolo ruky nilonové lanko a s ním sa vyhupla na najbližší strom. Zabodla som veďla seba naľavo aj napravo kunai. Tak.. poďme na to!

Asaki
Hyuuga

„To je ten chalan
zrána“pomyslela som si...Asi si na mňa ten ignorant nepamätá...Veď ja mu to ešte zrátam...,,Teší ma Kentaro ale ja niesom bohužial posledná , ja som len predposledná ale aj tak som rada , že si ma tu chcel mať´´.Pousmiala som sa naňho s troškou predklonenia kvôli výstrihu . ,,Nevyzerá zle , možno je to spoľahlivý simpaťák keď ho poslali do tej Suni...povedala som si v hlave.,,V každom prípade slniečka ja som Asaki Asaki Hyuuga dcéra Isamu Hyuugy“. povedala som s troškou flirtu v hlase…Otočila som sa a v tom som uvidela zvláštne dievča . Vyzerala ako nájomná vrahiňa ktorá ma všetko v paži … Ale niečo mi nesedelo … BYAKUGAN … „To nieje možné …“povedala som si trasúcim sa hlasom popod nos …Je to tá slávna chakra klanu Hikari...?Počula som o nej veľa ale nikdy som ju nevidela na vlastné oči...Vykročila som pomalým krokom za ňou.To musí byť tá baba ktorá čakala na túto chvíľu tak ako ja.Ak je to naozaj baba z klanu Hikari,pochybujem že ma bude brať vážne ale sme si veľmi podobné schopnosťami,sme tu jediné baby takže by ma mohla prijať a mohla mi pomôcť znemožniť tých mužov čo nás už odjakživa diskriminújú...,,Na vybavovanie nieje čas“pošepla som jej.,,Ja som Asaki Hyuuga,všimla som si vďaka Byakuganu že si jedna z bájného klanu Hikari...Určite tu nebudeme náhodou dve baby a dvaja chalani,ako baby musíme držať spolu čo ty na to ?Som si istá , že aj ty si si všimla toho týpka pod stromom...snajväčšou úctou akou si len klan Hikari zaslúžil...Hneď potom som sa vrátila k tomu sympaťákovy Kentarovy a tomu ignorantovy s katanou, zrána...Pozerala som sa zatiaľ na Yumi a so zatajeným dychom čakala čo urobí...Zrazu som iba videl ako vyťahuje svôj kunai so znakom božskej hviezdy...Zamrazilo ma...,,Tak toto bude pecka.“pomyslela som
si...O sekundu nato som videla ako letí ten kunai smerom k sensoiovy...Rozbehla som sa v snahe zahitiť ho aby to nevyzeralo že sa v tom vyžívam...O stotinu nato tam už sensei nebol...Bol totižto za tou babou z klanu Hikari a niečo jej šepkal do ucha čomu som až tak dobre nerozumela...Po chvilke sa nam predstavil náš sensei bol to sensei Kaguya Yudas kapitán jednotiek Anbu, Hlavný generál jednotiek Washi a tak isto aj zástupca Hokageho ktorý je jeho bratom.Oznámil nám podrobnosti o skúške a aj to,že citujem"Aby vám bolo všetkým jasné ste štyria a ja mám len tri rolničky,
takže jeden z vás na 100% ide späť na Akadémiu. Touž je na vás kdo z vás to bude."Trošku zvláštny humor ale budiš...Hneď nato sa vyparil a my sme boli na pospas svojej taktike a do určitej miery aj spolupráci.Ten bloňďáčik Kentaro vyzeral ako chalan ktorý trpí vnútry ale nedá to najavo...Ja som Asaki.Asaki Hyuuga.Potom sa predstavil ten ignorantsky bastard...Bol to Menma
Hatake druhý
chalan z misie zo Suny...Po tom čo namyslene vykríkol na senseia ako nič netušiaca obäť ktorá ide na istú smrť do temnej uličky
a zaujatia bojového postoja , som si dala facku a sama seba som sa pýtala ako sa mi tento tu mohol vôbec páčiť...Potom sa predstavila Yumi Hikaričlenka klanu Hikari...Yumi ho sprdla a psychicky sundala ako si moc verí a že je s najväčšou pravdepodobnosťou hlavný kandidát na odchod na akadémiu...Hneď potom sa vyhupla na najbližší strom a ja som vedela že sa s ňou potrebujem dať dokopy...Podišla som ku tomu ignorantovy a položila mu ruku na jeho hruď...,,Nabudúce...“podišla som rukou k jeho rozkroku...,,Nabudúce ma oslov keď ja som si ťa všimla prvá...“a zmačkla som mu jeho ľadné a mäkké a pritom krehké guľky...Celý zbledol...Jeho tvár sa zmenila na paradajku...Hneď išieľ rukou zisťovať škody a zároveň reflexne uchlácholiť svoje vajíčka.Otočila som sa nevšímajúc si ostatných a uvedomujúc si že mám stále zapnutý Byakugan som si musela oddýchnuť niekam do chládku...Najlepšie ku Yumi...Skočila som za Yumi na strom celá šťastná z toho čo som práve spáchala mládému panicovy...

Asaki sa síce dotkla rozkroku Menmu no ten ju v zápätí odstrčil od seba. Asaki však mohla pocítiť, že to nebolo z jeho vlastnej vôle ale nápor chakry ktorý ucítili všetci prítomný. Asaki mohla svojim Byakuganom vidieť, že sa k nim približujú dve osoby ktoré mali znak Kumogakure no Sato. Obaja mali na sebe výstroj jednotiek ANBU. Keď už boli konečne na dohľad všetkým prítomným tak si mohli všimnúť, že sa jedná o ženu z dlhými ružovými vlasmi ktoré jej siahajú až po zem spoločne z mužom ktorý mal kamenný výraz. Žena len kývla čim dala povel svojmu spoločníkovi. Ten vytiahol katanu a genínom naznačil aby naň zaútočili. Žena si vzala za cieľ Kaguyu no ani sa neunúvala vytiahnuť svoju katanu. Znak na jej bielom kimone s krátkymi rukávmi naznačoval, že je spriaznená z klanom Kokoro. "Ty si ten ktorý dostal Shuna, že ?" Spýtala sa žena celkom pobavene. "Saibo ... ber si tie decká."

Kaguya Yudas

Pozorne som sledoval reakcie členov môjho týmu a bol som sklamaný. Ešte skôr ako sa to všetko začalo, niektorý z nich nechceli spolupracovať. "Takto som si to nepredstavoval. Oni mali spolupracovať všetci..a nie dievčatá proti chlapcom. Pane bože, prečo ma tak trestáš ?" zasmial som sa. Kľačal som v zemi pod nimi a sledoval som ich skutky. Trápny Menmou výkrik som si nevšímal. "Oni si ani nevšimli, že hneď potom ako sa okolo mňa začal víriť prach som sa presunul pod zem." pomyslel som si. Pozeral som sa zo strany na stranu. Yumi ma hľadala ale nedarilo sa jej...Asaki sa samozrejme pridala k nej..a ostatný len tak stáli a pozerali sa na nich. Keď v tom niekto prichádzal. Boli to ninjovia s Kumogakure no Sato.. Pozrel som sa pozorne na jednu z nich. Bolo to dievča..."To není možné, to je Jinchuuriki Nekomata.. Potom ten druhý musí byť Saibo..Čo tu robia ? " prebehlo mi mysľou.. Vynoril som sa zo zeme.."Čo tu chcete ?!" Opýtal som sa. "Áno, ja som ten kto zajal Shuna Kokora..Čo je teba po tom ? A čo pohľadáva Jinchuuriki Kumogakure no Sato tu v Konohe ?!" Vietor silnel a pomali sa schyľovalo k boju. "Veď to je jedno." "Teraz ma pozorne všetci počúvajte, toto niesú len taký obyčajný ninjovia. Tá s tými rúžovými vlasmi je Jinchuuriki dvojchvostového démona..Teraz je to naozaj. Ja sa o ňu postarám a vy zatial zneškodnite Saiba..Ale nazabudájte na jedno. Vy ste tým 6..žiadny jednotlivci..spolupracujte! To je rozkaz" Otočil som sa späť na Asuku. "Takže, predpokladám že si sa prišla pomstiť. Tak poďme nato."

Asuka Koaru

"Vlastne ... prišla som ti len oznámiť, že Shun má vždy bočné úmysle keď sa nechá dobrovoľne chytiť." Oznámila Kaguyovy z obrovským výsmechom. Na moment zafúkal vietor ešte silnejšie. Asuke sa nadvihli vlasy, oči sa jej zmenili na modré pričom jej v nich doslova lietali blesky, telo jej začala obklopovať tmavomodrá až skoro temná chakra. "Prišla som ťa za túto hlúposť zabiť ..." Odvetila jednoducho. Konečne si vytiahla katanu ktorú namierila na Kaguyu a len čakala čo sa bude diať ďalej.

Kaguya Yudas

"Ja o tých bočných úmysloch viem, len som plnil rozkazy..a prepáč že ti budem oponovať..ale niekto tu dnes naozaj zomrie ale ja to nebudem..." Zasmial som sa a okolo mňa začala výriť masa temnej chakry. Zem podomnou začala praskať a v očiach sa mi automaticky z aktivoval Yukimon. Vytiahol som svoju katanu a rudý kameň na rukoveti sa okamžite premenil na tmavo čierny.."Ja som pripravený.. Si aj ty pripravená na svoju smrť ?"

Yumi Hikari

Ako som vyskočila na strom len som hľadala senseia. Zatiaľ som si sadla. Nechcelo sa mi stáť nohy ma boleli. Kde len môže byť? Cítila som jeho pocity a všetko ale nevidela som ho tam kde mal byť. Čo to zasa na mňa skúša? Ešte raz som sa poriadne poobzerala ale nič. Pri tom ako som ho hľadala tak si sadla pod strom Asaki. Premýšľala som nad tým čo mi povedala. Somnou spolupracovať? To by nebolo zlé, povedala som si v mysli. Môže byť skoro tak isto silná ako ja. Ako som nad tým premýšľala niečo ma napadlo. Bude sa mi hodiť na hľadanie senseia a mi dve získame roľničky. Aspoň ty debilný chalani uvidia že nie sme sračky. Postavila som sa a skočila priamo pred Asaki. Asaki dobre teda. Budeme spolupracovať a ukážeme chalanom že sme lepšie. Otočila som sa lebo som zacítila priam zlú povahu. [i]Kto to k čertu je? Zrazu som uvidela dve postavy. Jedna bola žena a druhá muž. Ešte boli dosť ďaleko aby som rozpoznala o akých ľudí vlastne ide. Ako sa približovali pomáli sa mi zaostroval znak Anbu jednotiek. Oblečenie pasovalo presne na nich. Anbu čo ty tu chcú? Ako som sa zadívala prestnejšie uvidela som že nie sú z Konohy ale z Kumo. Kumo? Čo ty tu hľadajú ksakru. Najskôr som uvidela ženu z dlhými rúžovými vlasmi až po zem a potom chlapa ktorý mal výraz presne ako ja. Kamenný a skoro ako by nevnímal. Tá povaha. Že by..? Nie to nieje možné. Žena s dlhými vlasmi kývla a ten muž pristúpil bližšie. Ona nejde po nás ale po senseiovy. Čo by od takého človeka ako je on mohla chcieť. Zrazu sa sensei spítal čo tu chcú. A len som započula niečo s junchuuriki. Že by naozaj to bola ona? Ako náhle som to započula len som sa pozrela na obi dvoch. Tá baba prikázala tomu mužovi aby sa nás zbavil. Povedala jeho meno Saibo. Saibo? Ešte nikdy som o ňom nič nepočula. Sensei sa na nás pozrel a povedal že sú to zvláštny ninjovia. A máme spolupracovať ako tým. Takže takto sensei si podá tu vlasotinku a mi toho chudáka. Toto bude zaujímavé. Pozrela som sa na Asaki a zašeptala som jej. Počúvaj necháme Kentara a Menmu nech ich trocha prizabije a potom ho mi dorazíme. Pozrela som sa ihneď na tých dvoch a hlasno povedala. Tak chlapci keď ste povedali že ste taký silný tak si ho podajte. My sa zatiaľ uložíme tamto hore na strom. A keď už budete pri konci síl tak vám pomôžeme. Vyskočila som na konár stromu. A povedala Tak čo Asaki ideš somnou?

Menma Hatake

Keď už sme sa začali predstavovať tak sa predstavila aj Yumi. No začala hneď machrovať a myslela si že je nás všetkých najlepšia len preto že je z nejakého klanu Hikari. A hneď vyjadrila svoj názor, myslela si že určite sa vrátim späť na akadémiu ja len preto že nemám ako jediný z týmu kekkei genkai. Potom sa predsravila tá Hyuuga ženská. Potom mi položila ruku na rameno a niečo mrmlala to som ani nevnímal kedže mi položila ruku do rozkroku. Tak bude to určite nejaká úchyla ,ešte nás bude prezerať cez Byakugan. Kam som sa to dostal? No vzäpetí som ju hneď odstrčil ale nebolo to úplne tak z mojej vlastnej vôle. Cítil som strašný nával chakry. Potom som uvidel dvoch ludí ,vyzerali ako anbu ale ne z Konohy,bola to jedna žena s dlhými rúžovymi vlasmi a muž. Potom si ten chlápek na nás vytiahol katanu. Tá ženská mu dala povel ,vyzeralo to tak že na nás iide zaútočiť . Ta ženská niečo mrmlala ,vyzeralo to tak že to hovorí Kaguyovi. Potom sa Kaguya vynoril z ničoho nič zo zeme. Potom tam začali o niečom diskutovať a vyzeralo to tak že nás sem prišli zabiť. No teda prišli za Kaguyom aby sa mu pomstili. Obaja vytiahli svoje katany a schilovalo sa k boju. No to nebol moj najväčší problém ,my sa musíme ešte postarať o toho chlapa. Tak som aj ja vytiahol svoje Kusanagi. Teraz by sme asi mali spolupracovať povedal som svojmu týmu rozvážnym hlasom. No som zvedavý ako na to zareágujú. Ale mali by sme konať rýchlo keď nechceme zomrieť. Bol som pripravený bojovať ale musíme bojovať ako tým

Kentaro Senju

Bol som absolútne šokovaný. Všetko sa dialo úplne inak ako som si predstavoval. Yumi aj Asaki sa predstavili a ja som bol len nadšený. Asaki bola ako anjel a Yumi tiež. Ja som bol s babami zadobre už od môjho nástupu na akadémiu. Menama zo seba robí zasa mega hviezdu - povedal som si, no keď k nemu pristúpila Asaki a spravila to čo spravila. Vypukol vo mne tak silný smiech, že som to v sebe skoro neudržal. Na jednej strane som sa smial, na druhej som trocha závidel. Ale bol som sklamaný z toho ako sa to zvrtlo. V diaľke sa objavili ďalší ľudia. Snáď nie ďalší členovia pomyslel som si v duchu pri čom sa pousmial. Čím dlhšie sa však približovali tým som mal pocit silnejšieho tlaku. Ja som nikdy nebol moc pozorný, no ich sa nedalo prehliadnuť. Vyzerali jak Anbu, tak som myslel, že nás prišli skontrolovať. Keď sa priblížili bolo im vidno aj viac do tváre. Krása- pomyslel som si. Možno to bolo tým vekom, no tá dlhovlasá krásavica mala niečo v sebe. Nevyzerali však že prišli v mieri. Pohľad ostatných členov týmu ma desil. Akoby videli démona. Kaguya-sensei len vyskočil zo zeme a začal s nimi diskutovať. Ani jeho pohľad nebol zrovna utešujúci, no uklúdnil ma tým že sa usmial. Chalan s tupým výrazom išiel zrazu po nás. Dievčatá si odskočili ku stromu a mňa nechali napospas s Menmom. Yumi nám len začala niečo na diaľku niečo vytýkať. Byť hrdina či pridať sa k dievčatám ? Takéto myšlienky sa mi hýbali hlavou. A zrazu to len začalo samo. Nechcem byť hrdina, no nie som slaboch. Nechce sa mi bojovať, no chcem ochrániť každého. Bolo by jednoduché prisadnúť si k vám, no ja sa vydám tou ťažšou cestou. Ale prosím dievčatá nemyslite si, že som proti vám nikdy by som nespochybnil schopnosti ani jednej z vás. Dal som sa do bojového postavenia. Nemal som moc schopností čo by som mohol predviesť, no nechcel som sa zahanbiť. Pozrel som sa na Menmu a spustil som. Viem, že ty nie si moc pre tímovú spoluprácu, no tento krát budeš nútený porušiť svoje zásady. A nemysli si, že keď ťa dostane na zem tak ťa budem zdvíhať. Bol som trocha naštvaný keď som to hovoril pretože som si chcel strašne zabojovať s Kaguya-senseiom a ďalší bol že som chcel vychádzať s dievčatami dobre a oni ma teraz berú ako niekoho kto má plno predsudkov. Tak krásny deň a tak škaredo sa zvrtol. Môj hnev mi dodával túžbu po boji čo raz viac a viac. Ten týpek nás zabije ale aspoň zomriem s tým že nič viac nemôžem spraviť povedal som si nahlas. Bol som plno pripravený na smrť aj keď nemala prísť ešte veľmi dlho. Dnes zo seba vydám všetko nahlas som vykríkol a okolo mňa už prúdila chakra vo forme aury. A ešte jedna vec, Kaguya-sensei, dnes vám ukážem, že mojím poslaním je stať sa členom anbu za každú cenu. A nie len členom... Ako som to dopovedal zložil som pečate, po našom nepriateľovi hodil 5 kunaiov, tresol som do zeme a vykríkol: Mokuton: Mokusatsu Shibari no Jutsu Taktika na nezaplatenie povedal som si v duchu.

Menma Hatake

Tak sa nakoniec vytvorili z jedného týmu dva. Baby tvorili jeden a ja s tým Kentarom druhý. Baby vyskočili na strom a nechali nás tam naposoas smrti. No ok tak teda budeme musieť bojovať len my dvaja proti tomu suchárskemu Anbu. Možno teraz zomrieme, no ja tu nechcem zomrieť a hlavne ne kvôli nejakým štetkám ktoré si chcú len stále niečo dokazovať. Už som tu ostal len ja s nejakým nerdom. Keby som mal viac sily radšej by som bojoval s Kaguyom proti tomu jinchuurikimu nekomata. Ale my máme vlastný problém mysíme sa starať o toho anbu. Ešte ani nevieme akú ma silu, no keď je anbu tak bude určite úrovne S. Takže by sme ho mali len nejako zdržať a počať. Dúfam že tu Jinchuuriki Kaguya porazí a príde näm sním pomôcť. Dovtedy to budeme musieť zvládnuť sami. A tie ženské sa na nás určite budú len pozerať. A Kentaro by snimi chcel esťe aj spolupracovať, ja ich tak možem osrať. Tak už by sme ale mali bojovať. Kentaro už bol tiež pripravený do boja. A hneď aj zaútočil. Hodil po ňom 5 kunaiov a hneď začal skladať pečate a bol pripravený použiť jeho jediné jutsu (teda keď nepočítam tie E). Hneď tresol do zeme. No ja som zatial tiež skladal pečate a bol som som pripravený Raiton: Kaminari Senbon Vykríkol som. A hodil som po nepriatelskom Anbu vela raitonových senbonou. Potom som len silno chopil svoje Kusanagi a sledoval ako zareaguje.

Yumi Hikari

Asuka Koaru

"Zaujímavé ... máš silu ... ale nie dostatočnú." Asuka náhle zmizla a znova sa objavila Kaguyovy pri ramene. Katanu mu držala pri krku pričom sa zubila priamo Kaguyovy do očí. "Si dobrý ale stále neberieš do úvahy, že pri mňe stojí Nekomata ..." Asuka mala šancu seknúť no čakala čo Kaguya spraví. Vedela však, že keby to naozaj chcel tak by v tej istej sekunde ba dokonca aj skôr mohol zaútočiť a odrovnať ju. "Dúfam, že to Sabio stihne skôr než nám obom dôjde chakra."

Saibo

Ninja sa len tupo prizeral ako sa ten "tým" rozdeľuje na dva tábory čo sa mu vôbec nepáčilo. Všimol si však, že tí dvaja chalani sa predsa len odhodlali mu vzdorovať čo vyčarilo na jeho tvári aspoň ako taký úsmev. Čakal až kým snebony s kunaimi nepriletia až k nemu. Zmizol presne tak Ako Asuka no objavil sa asi o päť metrov bokom z napriahnutou katanov. "Ranton: Raiu ..." Prehlásil nie moc duchaplne. Katanov sekol do vzduchu pričom však vytvoril obrovský nápor čierneho blesku ktorý prešiel cez oboch genínov a dal im slabšiu ranu ktorá im na sekundu vyradila svaly. Akonáhle sa prúd dostal cez genínov narástol a zrýchlil sa čo spôsobilo, že stromy v dosahu asi dvesto metrov ukrátil asi o meter svojej výšky. Akonáhle sa prúd zmizol bolo počuť už len padanie stromov. "Utečte skôr než bude neskoro detičky. Váš sensei to bdue mať onedlho zasebou takže nečakajte od neho nijakú pomoc." Oznámil všetkým štyrom stále monotónnym tónom. Až teraz si však všimol, že keby stal na mieste skadiaľ sa presunul dostala by ho Mokutonová technika. "Zvláštne ... kto z nich ovláda Mokuton ?"

Kaguya Yudas

"Tá rýchlosť je vážne unikátna, ale..neprekvapuje ma to od niekoho ako si ty Asuka." Usmial som sa a otočil som hlavu smerom na ňu. "Ale, myslíš že si dostatočne silná nato aby si ma porazila ? Nekomata ti tu nepomôže, ovládam tak mocné zapečaťovacie techniky že by si tvoj Nekomata už ani oči neotvoril." Povedal som a moje telo sa zmenilo na akúsi temnú hmotu ktorá sa rozpustila a ja som sa objavil kúsok od nej, aby nemala šancu mi zarezať tú katanu do tela. Opäť som sa zhmotnil a prehrabol som si rukou vlasy. Vietor fúkal a slnko pražilo. "Ako vidím tak všetci s môjho týmu ma poslúchli aj keď po svojom ale poslúchli. No. ale späť ku môjmu súboju." pomyslel som si. Vytiahol som si jeden kunai a uviazal som oň nilónové vlákno. Hodil som kunai smerom na Saiba. Vytiahol som druhý a hodil som ho tak aby sa zrazili a nilón Saiba obviazal. Vyskočil som a po Asuke som hodil pár Shurikenov.

Kaguya Yudas

Súboj bol v plnom prúde keď tam zrazu prišiel Satoshi. Začal sa zhovárať s Asukou. Rozbehol som sa a objavil som sa pred Satoshim. "Tu nemáš čo robiť..! Je to skúška týmu 6 a ty tu nejsi vítaný..Stačí že si sa nepozvane objavil u Hokageho, ale tu to robiť nebudeš...Odíď !..Ako vidím tak Hokage ťa vyhodil, a tým sa tvôj pobyt v Konohe skončíl...Takže keby si mohol tak opusť Konohu hneď !..." Povedal som dosť nahnevaný hlasom pretože stále Satoshi do všetkého strkal nos. "Najprv sa stará do Shuna a teraz sem, už ma to prestáva baviť." pomyslel som si. "Asuka, prepáč za vyrušenie, môžeme pokračovať..." Usmial som sa a vrátil som sa späť na miesto kde som stál..a poslal som ďaľšie shurikeny na Asuku. "Mizuki, na cvičisko prišiel Satoshi a robí problémy. Prikázal som mu nech odíde ale myslím si že to nebude až také ľahké..mal by si sa zastaviť."