Sofia

Prvé, čo ťa zaujme, tak to budú práve Sofiine prenikavo zelené oči. Jej pohľad je však prázdny, bez vlastných emócii, ale taký prenikavý, že a zdá, že tebe vidí až do duše. Nad očami sa jej prechádza tmavé, tenké obočie a v pod nimi neveľký, rovný nos. Má neveľké ústa a svetlé pery, Jej pokožka je bledá, keďže sa slnku veľmi nevystavuje. Môže za to aj miesto jej pôvodu. Dedina schovaná v hmle. Časté prehánky a zamračená obloha, na toto si zvykla a slnko a horúčava jej k šťastiu nechýbajú. Má tiež svetlé, blond vlasy zostrihané do postupna siahajúce kdesi po spodok lopatiek. Nezopína si ich, iba ak reže. Doslova.. Je vysoká 165 cm a váži 52 kg, takže je aj pomerne štíhla so súmernou postavou a celkom slušnými mierami. Pod tým nevkusným plášťom nosí čierne bavlnené nohavice ktoré majú na prednej a zadnej strane našité pláty kože. Nie je to síce brnenie, ani nič také, ale zmierni to ranu po kunaii a menšom shurikene. Nosí tiež tmavohnedý nátelník a priliehavou tvrdou koženou vestou. Spoj medzi týmito dvoma kusmi oblečenia robí asi 10 cm široký opasok, na ktorom je po oboch bokoch pošva s asi pol metrovou dýkou. Na chrbte sa jej križujú dve veci. Uhlíková kuša a tulec so šípmi. Nosí tiež kožene čižmy na spôsob dnešných vojenských kanád a na rukách má kožené rukavice s odhalenou dlaňou.

Bolo teplá aprílové ráno, keď sa z detskej nemocnice v Kumoakure no Sato ozýval plač. Bolo to presne 17. Apríla, keď sa narodilo dievčatko, ktorému otec Kimimaro a matka Tsuuri dali meno Ishun. Ishun bolo zdravé dieťa. Prežila pomerne šťastné detstvo s dva roky starším bratom Reiom a tri roky mladším bratom Benjirom. Ako mohla malá Ishun sledovať, tak jej starší brat nešiel na Akadémiu pre ninjov, ale šiel normálne na základnú školu a doma dostával medicínske od rodičov. To isté čakalo aj Ishun. Dva roky neskôr po Reiovi nastúpila na základnú školu, kde sa naučila čítať, písať, počítať. Mala perfektné známky a ke´dže po rodičoch mala tiež mať dobrú hlavu, keďže otec je patológ a matka neurochirurička, tak ju začali vzdelávať v anatómii, fiziológii, biofyzike, biochémii, patológii, základoch zoológie a genetiky. Tento domáci spôsob výučby spôsobil to, že malá Ishun mala perfektné predpoklady na to, aby sa stala skvelou lekárkou v akomkoľvek smere, ktorý si vyberie a to mala ešte len 14 rokov. Do šiestich rokov je bolo fajn, detstvo jak sa patrí, ďalšie dva roky sa učila normálne v škole. Veď ako môže dieťa pochopiť systém fungovania hoc aj kardio vaskulárneho systému. Od ôsmich rokov do 14 sa naučila všetko o fungovaní ľudského oranizmu, tiež ako pôsobia patoloické vplyvy na ľudký organizmus, základy zoológie a genetiky. Stačilo na nich už len stavať. Zistila, že inklinuje ako jej matka ku neurochirurii a od 16 rokov jej otec dovolil rezať svojich "klientov". Ishun zistila, že má pevnú, presnú ruku. Má človeka preštudovaného ako zvonku, tak aj z vnútra, vie, ako veci v tele fungujú. Bolo pripravená ísť po strednej škole na výšku medicínu, kde by si pospájala ročníky, aby tam nemusela sedieť a nudiť a kím jej ostatným spolužiakom by profesor vysvetľoval veci tak primitívne, tie veci, ktoré sa ona naučila ešte ako dieťa. Ale nastal zlom. Proste... Mladá Ishun ako asi každá takmer dospelá mladá žena sa išla pobaviť von. Bol večer, kamaráti, klub. Proste zábava. V klube boli ľudia rôzneho cesta a bolo tam aj viacero ninjov. Ona sama a niko z jej rodiny, riateľov či známich nevedel, ako radikálne sa Ishun vtedy zmení život. Samozrejme, trochu sa pripili, všetci boli odvážnejší a Ishun skončila na tanečnom parkete v tesnom objatí s 18 ročným Hazu Rai Shigarim. Po asi hodine tancovania išli spolu von.
"Ty si ninja?" Spýtala sa Ishun Hazua. "Prečo si to myslíš?" Reagoval otázkou na Ishuninnu otázku. "Lebo máš čelenku so symbolom Kumo." Povedala so smiechom a ťukla ukazovákom do jeho čelenky, ktorú mal privizanú okolo krku. Hazu sa tiež zasmial. "No.. áno, som. A ty? Čo robíš ty? Ty čelenku nemáš..." Spýtal sa a bolo na ňom vidieť záujem. "Ja som... zatiaľ nič, ale budem lekárka. Neurochirurička." Povedala posledné slovo ako tichú prosbu. Hazu mierne nadvihol obočie. Ishun mu začala rozprávať o svojej rodine. "Takže je to celkom správne rozhodnutie. si myslím" Zakkončila rozprávanie ale nechcela dovoliť, aby rozhovor skončil len spovedaní jej, tak mu mierne provokatívne ťukla do pleca. "A čo ty... NINJA.. Ukážeš mi niečo?" Vyzvala ho provokatívne. "A čo by si chcela vidieť?" Rovnako provokatívne ale pobavene odpovedal. "Tak... chcela by som vidieť niečo, čo robíte, čo nikto iný nevie." Rukami naznačila zopár vymyslených pečatí ktoré zrejme ani neexistujú, ale potrebovala mu vysvetliť, čo od neho vlastne chce. Hazu sa pousmial. Urobil niečo s rukami. "Raiton: Hosu Rigan" A Ishun mohla sledovať, ako mu ruka zasvietila a len jej povedal. "Nahromadil som chakru v ruke a teraz, keby som sa niekoho dotkol, tak blesk vojde doňho a paralizuje ho. Je to jednoduchá technika, ale tak..." Nenechala ho dokončiť vetu: "Je to úžasné.." povedala mierne zasnene. Začala sa vypytovať na chakru, na pečate. Ako táto technika fuguje, to už jej Hazu povedal. Po chvíli, keď sa doinformovala, tak jej v hlave strelil šialený nápad. Pochybujem, že by ju takéto niečo napadlo za triezva.. predsa len.. je len obyčajné dievča, ale tak. "Hazu? Naučíš ma to?... Pekne prosííím." Hodila naňho psie očká a on sa len zasmial. Je otázne, či vedy veril tomu že sa jej to podarí, ale ukázal jej znova pečate a nechal ju s pobaveným výrazom, neh o zopakuje. Vtedy Ishun zložila pečate, predstavila sa, že v tele jej prúdi chakra, tá podivná energia. Nevedela, či si o len namýšľa v pripitej hlave, alebo naozaj cíti prúdenie akejsi energie, ale nechala to tak. "Raiton: Hosu Rigan!" znovala s vesela. Cítila sa ako dieťa, ako dieťa, ktoré sa len tak na niečo hrá a verí, tomu že sa to podarí. A ono to prišlo. Ruka jej zažiarila jasným žltým svetlom. Bola prekvapená a šťastná. Celá táto situácia jej prišlaa vtedy ohromne vtipná. Chytila svietiacu ruku za zápästie a prezerala si ju dookola ako niečo nové. Hazu na ňu vtedy veľmi prekvapene pozeral. "Aha čo mááám!" a zamávala rukou. Spomenula si na Hazuove slová, že čo sa stane, ak sa niekoho dotkne, tak ruku, len tak.. pre srandu, položila na trávnik. Ten pod ňou začal sičať, a keď ruku dvihla, tak bol celý ohoretý. Ani nevedela ako, technika pominula. Vtedy sa debata rozprúdila ešte viac. Padlo veľa otázok a veľa odpovedí.
Vtedy sa 17 ročná Ishun pobrala úplne iným smerom. Neišla síce na akadémiu. Rodičia by ju asi ani nepustili, ale spolu so svojím už priateľom Hazu sa učila ovládať Raiton, užil ju techniky. Išlo jej to pomerne od ruky. Jednak pre to, že bola veľmi chápavá a rozumela, čo od nej chce, možno aj pre to, že sa učila veci, ktoré sa učili malé deti, ale tie sa naučila v priebehu dvoch, troch týždňov. Postupne sa učila narábať so zbraňami. Zistila, že má veľmi presné oko. "To bude po mame.. je neurochirurg." Vysvetľovala. "A ja som ním tiež chcela byť..." Už len chcela, lebo cesta, ktorú náhodou objavila sa jej veľmi zapáčila.
Shurikeny, Kunaie, kuša. Neexistovalo nič, čo by nedokázala trafiť. Prešiel rok. Teraz už 18 ročná Ishun vedela perfektne regulovať chakru, narábať s kušou, kunaimi, shurikenmi, vedela používať ostatné ZVN, taktiež vedela viacero raitonových techník a všetky techniky, ktoré sa mladí ninjovia učili na akadémii. Nemala s tým problémy že by vynechávala školu, alebo také niečo. Počas toho roku trénovala tvrdo. Každý deň niekoľko hodín a výsledky sa dostavili. Páčilo sa jej to. Jej život nabral nový rozmer. Jej tvrdé vzdelanie od detstva zabezpečilo, že jej ovládanie jej vlatného tela, teraz už aj chakry išlo celkom od ruky. Rodičom sa o tom priamo nezmienila, že počas voľného času drie, hoci to na nej bolo vidieť. Zosinela. V škole problémy nemala. V detstve sa veľa vzdelávala dopredu a hlavu mala dobrú, takže doma sa ešte učiť nemusela. V nasledujúcom roku, medzi 18. a 19. narodeninami sa učila bojovať s dýkami a zaujímala sa rôznych možnostiach použiatia Raiton. "Veď prečo by som nemohla spojiť medicínu s Raitonom?" Povedala si a znova si začala rozširovať obzory v blasti medicíny. Konkrétne nervový systém, mozog. "Je to asi najzložitejšie odvetvie medicíny, ale tak.. tak či tak som chcela byť najprv neurochirurgička.. ako mama." vedomila si, že by mohla využiť Raitonu na to, aby naštartovala mozog, ktorý funguje celý na elektrických výbojoch. A mozog riadi celé telo. V priebehu tohto roku strávila tiež veľa hodín v márnici svojho otca. Po roku práce jej do vybavenia okrem kuše, šípov a dýk pripudol ešte jeden výkvet. Ryuuma. A na ňom vlastne vytvynula svoju techniku. Táto technika nemá meno a nie je viazaná na žiadnu pečať. Je viazaná len na jej vôľu a vie ju urobiť iba ona. Nikoho ju nenaučila a ani to nemá v pláne. Vďaka tejto technike dokáže urobiť raitonovú guličku do hlavy, ktorá riadi všetky elektrické výboje v mozgu a tým riadi všetky fiziologické procesy v tele. Toto poznanie ju nadchlo, predstava, že môže ovládať telo. Cítila prúdenie elektriny v tele, aj veľmi jemné impulzy a dokázala ich regulovať. Za pomoci tejto techniky dokonca bez nejakého špeciálneho zamestnania pozornosti. To ju však nútilo ísť ďalej. Vyvinula Ďalšiu techniku. "Keď je možné privolať zbrane na diaľku z tetovania, zvitku, tak prečo by sa to nedalo aj s telom? Elektrickými impulzmi by som zabezpečila fungovanie synoatriálneho uzla, ktorý by zabezpečil srdcovú činnosť a a tým pádom prúdenie krvi. Teda sa naštartuje činnosť pľúc, do minúty sa okysličí mozog a telo je pripravené na boj. Stačí už len mnou vytvorená Raitonová gulička do hlavy a môžem mu prikázať, aby bojovalo za mňa." Takže do 19 rokov vyvinula techniku privolania mŕtveho zo zvitku, vyvinula techniku na ovládanie tela a naučila sa bojovať s dýkami. Po čase sa rozhodla, že chce lepšie "bábky" do zvojej zbierky. Avšak nechcela, aby jej rodina z toho mala nejaké problémy. Chcela sa ďalej rozvíjať v tomto smere a tú už končilo dodržiavanie akýchkoľvek etických, alebo právnych noriem. Urobila niečo veľmi bolestné pre ňu, aj jej rodinu, ale to len pre to, aby ich chránila. Nafingovala vlastnú smrť a začala svoju púť pod úplne novým menom. Sofia. Tým skončilo jej stýkanie s rodinou, priateľom Hazu, s ktorým sa najprv rozišla. Začala chodiť po svete spolu s Ryuumom a zbierala "najlešie kúsky" do svojej zvitkovej zbierky. Po čase sa jej to podarilo a keď mala 4 zvitky, tak sa o ňu začali zaujímať ľudia z Akatsuki. Raz v lese v noci si ju "odchytil" jeden člen, ktorého meno nepoznala a povedal jej o zločineckej organizácii Akatsuki. Nemusela dlho rozmýšľať. Prijala a stala sa jednou z nich. Berie to ako vyšší levej vzdelávania sa. A ovládnuť svet.. to nie je na zahodenie. Tu začína ďalšia kapitola jej života.

-E-
Henge no Jutsu (Technika premeny)
Kawarimi no Jutsu (Technika náhrady)
Kinobi no Waza (Technika lezenia po stromoch)
???(Technika chodenia po vode)
Oiroke no jutsu (Sexy technika)
Oiroke no Jutsu- Onna no Ko Doushi (Dievčenský pár)
Oiroke no Jutsu- Otoko no Ko Doushi (Chlapčenský pár)

-D-4
Sofiina blesková technika(Nahromadenie chakry a teda vytvorenie blesku v ktorejkoľvek časti tela, sila blesku závisí od množstva chakry a Ranku ninju)

-C-4
Ďalšia Sofiina technika(Prenášanie vlastných el. impulzov z môjho mozgu do mozgu v inom tele)

-B-3
Sofiina zvolávacia technika
Kekkai Houjin (Metóda bariérového tábora)

-A-2
Raigeki no Yoroi (Brnenie z blesku)

-S-
Sofiina technika