Jméno a Přímení
:
Kyō mahi
Věk :
15
Místo původu :
Konohagakure no sato
Fóbie :
necítim strach
Hodnost :
nukkenin
Pohlaví :
Muž
Sen :
Zistiť aké je prežiť pocit.
Klan :
Kekkei Genkai :
Schopnost Kekkei Genkai :
Styl boje:
-Taijutsu: 0
-Ninjutsu: 33
-Genjutsu: 67
- Zbraň, vybavenie :
Bongo ako rituál pred bojom, ktorín si vravím že je to možno už posledný krát.
Schopnosti :
Vynikám v ilúziách, už od mala som vedel prinútiť ľudí aby robili čo chcem. A som dosť inteligentý nato aby som oklamal aj silejšieho súpera.
Podstata :
doton
Vzhled :
Nie je mi vidieť ani kúsok kože celí som zahalený plachtou tmavou ako
amaterasu. S hlavou sklonenou plávajúc vo svete myšlienok sa bezcieľne
túlam svetom, bez čelenky bez všetkého len ako tieň vo svetle radosti.
Vlastnosti :
Som zvedavý, chcem zistiť aké je to cítiť pocit, lásku, strach, nenávisť to je
jedno hlavne nech je niečo, niečo čo by ohrialo chlad mojej duše.
Životopis postavy :
Narodil som sa v konohe a vyrastal ako normálne
dieťa. A keď mi niečo chýbalo proste som si to vzal, nebolo to až také tažké,
nechával som ľudí myslieť si že my to dávajú dobrovoľne aj keď som ich okrádal.
Bol to krásny život plný pohodlia, robil som čo som chcel, kde som chcel a ako
som chcel. A bolo my jedno aké to bude mať následky. Zmenilo sa to keď som
šiel na akadémiu, sensei ktorý ma učil ma nenechal kresliť si do zošita. Tak proste
spadol zo schodou chudáčik, no myslel si že tam žiadne niesu. Mal si dať pozor
ja som mu to vravel. Potom som si už
kresliť mohol bez námietok, ale bonzol ma spolužiak, teraz je v blázinci,
post traumatycký šok potom ako videl celú svoju rodinu umrieť nožom ktorý držal
v ruke. Aj keď jeho rodina stále žije no on tomu neverí, tvrdí že sú to
ilúzie a jeho rodina umrela. Po tejto udalosti som ušiel z dediny. Našiel
som jedného padlého ninju a požiadal som ho aby sa stal mojim sensejom,
prial to. Bol skvelí v genjutsu, pomáhal my rásť smerom ktorý určil môj
talent, ale bol dost starý a nemohúci tak ma nemohol naučiť nič z taijutsu.
Do teraz nedokážem hodiť kunajom . A.N.B.U. ma našli už po pár mesiacoch. Súboj
netrval dlho, jeden shinobi do mňa proste hodil kunaj a ja som padol k zemi,
ani si nevšimol že v skutočnosti som asi meter pod ním a zabil môjho
senseja. Telo spálili ďaleko od všetkej civilizácie, mysleli si že sa
zbavujú všetkých mojich ostatkou. Od vtedy
žijem sám, som sám aj v dave. Živím sa ako nájomný vrah. Za každú obeť som si spravil tetovanie ako nemiznúcu skutočnosť mojej bezcitnosti. čistá práca, všetky
moje obete spáchali samovraždu, ja som to nespravil len preto lebo nechcem
zomrieť skôr ako prvý krát pocítim pocit.
Obrázek :
[Only admins are allowed to see this image]
Vztahy :
Rodinu som už 5 rokou nevidel, sensej ,ten pravý nie ten z dediny, zomrel
štyri roky dozadu. Už dlho som sám.
Techniky :
Teian - pomocou zvukových vĺn sa dostanem do mysli protivníka a zmením jeho
pohľad na svet tak ako chcem.
Ninpo: Mogura Tataki no jutsu - to asi viete
(to ešte dorobím)
Myslím "Styl Boje" Plus ešte by som popracoval na gramatických chybách a trošku rozpísal príbeh. Má dobrú myšlienku len ho lepšie spísať než len že si došiel a spravil z každého magora čo už bude len žrať pšeničnú kašu 
Ale ináč Alright