Rinkishimo Arikujisa

Predmet: Rinkishimo Arikujisa So júl 20, 2013 1:39 am

[Only admins are allowed to see this link]

Věk :
asi 15
Krevní skupina :
0 pozitív
Místo původu :
Neznáme
Nynější místo pobytu:
Kumogakure no Sato

Hodnost :
asi Genin
Fóbie :
Z toho, že nevie, čo robil pred stratou pamäte a dúfa, že to nebolo nič zlé
Sen :
prísť na to, odkiaľ je a ako stratil pamäť

Klan :
neznáme
Kekkei Genkai :

neznáme, no vie komunikovať so zvieratami
Schopnost Kekkei Genkai :
neznáme

Styl boje:

-Taijutsu: 20%
-Ninjutsu: 50%
-Genjutsu: 30%
- Zbraň, vybavení : ZVN, Senbony, Genjutsu Flauta, ktorú ešte úplne neovláda, oceľové žolíkové karty
Podstata :
Katon

Vzhled :
Nosí klasické oblečenie Kumogakure no sato, puzdro na flautu má na chrbte akoby na Tanto, je tmavý tak, ako väčšina obyvateľov Kumo, krátke fialové vlasy
Charakter :
Je dosť komunikatívny, občas, keď sa nemá s kým rozprávať, rozpráva sa sám so sebou. Má ešte jeden malý "talent", ktorý spočíva v tom, že sa stratí všade kde sa dá (raz aj vo svojom byte)

Životopis postavy :

Neviem, kde sa začína môj príbeh, no viem, kde sa začína moja pamäť. Prvá vec, ktorú sa pamätám bolo, že som otvoril oči v nejakom lese. Strašne ma bolela hlava, a mal som v ramene zabodnuté dva kunaie. Ledva som hýbal ľavou rukou.Snažil som sa vstať a prekráčať aspoň pár metrov, aby som zistil, čo sa deje. Ťahal som sa ako lekvár a narážal som do každého stromu, ktorý som cestou stretol. Po asi desiatich metroch mi znovu došla energia a ja som znova padol. Zavrel som oči a myslel si, že zomriem. Vtedy som sa ocitol na zvláštnom mieste, kde bolo všetko naopak. Alebo všetko bolo dobre, len ja som bol naopak. Vtedy sa objavil záblesk a ja som otvoril oči. Ležal som na nejakom voze. Vedľa mňa sedelo malé dievča. Mohlo mať desať rokov. Spievala si peknú pieseň, ktorá bola o smrti syna. Neviem, prečo si spievala takú depresívnu pieseň. Moje telo sa začalo samé hýbať a vytiahol som z pochvy na chrbte flautu. Začal som hrať tú melódiu. Šlo to automaticky, takže som sa to asi naučil ešte pred tým, ako som stratil pamäť. Dievča spievalo ďalej. Chlap, čo riadil voz sa usmial, otočil sa a spýtal sa:"Tak si sa už prebral?" V tej chvíli som prestal hrať. "A... áno. Veľmi vám ďakujem, že ste mi pomohli." Muž sa otočil späť na cestu a povedal: "To by spravil snáď každý. Volám sa Kaito Arikujisa. To je moja dcéra, Maya." Otočil som sa k nej. Neviem ako sa tam zobrala, no kľačala hneď vedľa mňa a povedala:"Veľmi ma teší." Myslím, že si to viete predstaviť. Bolo to strašne zlaté. "Aj mňa. Ja som... som... prepáčte. Neviem, kto som." Len som dopovedal a Maya zakričala: "Tak budeš Rinkishimo." "Maya, nemôžeš si len tak pomenovať človeka. To nie je pes." vysvetľoval svojej dcére Kaito-san. "Nie, to je v poriadku." bol som vôbec šťastný, že ma nebudú oslovovať "Hej ty!" alebo "Ty tam!". To meno bolo to najkrajšie, čo mi mohli darovať. Potom mi ešte darovali oblečenie, lebo to moje bolo úplne dotrhané. Arikujisovci boli putovná rodina, ktorá bavila ľudí. Kaito bol kúzelník a Maya spievala. Teraz som putoval s nimi, takže som sa už len zo slušnosti zapájal. Hral som na flaute do toho, ako Maya spievala. Kaito-san ma naučil pár trikov, ktoré boli neuveriteľné. Hlavne to s kartami, ktoré levitujú okolo, čo bol len trik s lankami, ktoré neboli väbec vidieť. Takto som žil pol roka. Potom sa mi začali v hlave objavovať otázky: Kto som? Odkiaľ som prišiel? Kam som mal namierené a prečo si nič nepamätám? Moja nová rodina nemala chybu, ale chcel som to vedieť.

Raz v noci, keď som sedel pri ohni a rozmýšľal nad týmito otázkami sa objavila Maya hneď vedľa mňa. Doteraz neviem ako to robila. "Trápi ťa niečo, onii-chan?" Nevedel som, ako jej odpovedať. "Tak trochu..." Ona sa ma spýtala na otázku, ktorú som naozaj nečakal: "Aké je to... stratiť pamäť?" Naozaj ma to zarazilo. "Je to dosť skľučujúce. Nevedieť o sebe nič." Potom sa ozval Kaito-san:"Chápem. Aj viem, čo chceš. Neďaleko odtiaľto je jedna dedina ninjov. Možno tam nájdeš odpoveď." Ninjovia. Bolo možné, že som aj ja jedným z nich? Mohli by niečo o mne vedieť? "Ale..." "To je v poriadku. My to už zvládneme." prerušil ma: "Teraz sa ale musíme všetci vyspať." Mal pravdu. Ráno budem mať pred sebou cestu. Ľahol som si na chrbát a sledoval hviezdy. Po chvíli som pocítil niečo na bruchu. Spravila si zo mňa vankúš... ale nevadilo mi to. Zaspala po chvíľke. Hneď, ako zaspala, som ju prikryl, ľahol som si späť a zaspal aj ja. Na ďalší deň ráno som sa zobudil ako prvý, no nevstával som, lebo Maya ešte stále ležala na mne. Tak som len rozmýšľal. O takú hodinu sa zobudila aj Maya a následne aj Kaito-san. Vedel som, čo bude nasledovať. Obliekol som sa a naraňajkovali sme sa. Po raňajkách mi Kaito-san podal vak a podal mi ruku:" Veľa šťastia, synu." Slza mi stekala po tvári keď som odpovedal:"Ďakujem, otec." Maya sa mi hodila okolo krku. Dala mi pusu na líce a šepla: "Ešte sa raz uvidíme, onii-chan." Cítil som dve veci: že mám od jej sĺz premočené rameno, a že je čas ísť. Už som spravil krok, keď ma Kaito-san zastavil:"Počkaj, ešte si vezmi toto." podal mi balíček kariet. No tieto boli ťažšie, mali nabrúsené hrany a boli v koženom obale. Usmial som sa, prikývol a odišiel. Celú cestu, kým mi nezmizli z dozoru som sledoval prach za vozom. Ale, už bol čas nájsť tú dedinu.

Blúdil som asi dve hodiny. Len som kráčal a kráčal až som narazil na cestu. Bežal som k nej. To č som na nej uvidel bolo zarážajúce. Boli to ryhy od nášho koča. confused

... Od nervov som zakričal na plné hrdlo a padol na kolená. Z lesa, ktorý bol blízko sa vynorila líška a blížila sa ku mne. Prišla ku mne a oňuchala ma. Zo srandy som sa jej spýtal: "Hej, ty. Nevieš kde je tu dedina ninjov?" "Viem, ale nevolám sa Hejty." To ma dostalo až tak, že som odskočil meter dozadu. "P... prepáč. Tak ako sa voláš?" spýtal som sa trochu vystrašene. Ona odpovedala, že sa volá Yokumi. Myslel som si, že mi preskočilo. Potom povedala, že mám ísť za ňou. Vtedy som si pomyslel, že mi fakt preskočilo a šiel som za ňou. Po asi hodine sme sa dstali do hornatej oblasti. "Odtiaľto už musíš ísť sám." otočila sa a bežala preč. "Ďakujem!" zakričal som za ňou. A takto nejak som sa dostal do Kumo a to je taktiež všetko, čo si pamätám.

Vztahy :
Žiadne (zatiaľ)
Obrázek :
zatiaľ nemám ale predstavte si Omoiho bez katany

Techniky :
Majikku: Kaadotorikku (Mágia: Kartový trik){levitovanie a následné vrhanie oceľových kariet}

Predmet: Re: Rinkishimo Arikujisa St júl 24, 2013 7:44 pm

No... Nevidím v tom problém, i když je to trochu zvláštní char. Potom si prosím tu techniku hoď do schválení na vlastní techniky, pak to bude v pohodě.

Nukenin Počet príspevkov : 603 Join date : 24.06.2012

Prijaté ^^
Priradím ťa do týmu hneď ako budem mať čas