Wuuka Makoe

Počet príspevkov : 63 Join date : 16.07.2012

Jméno:
Wuuka Makoe
Motýľ

Věk :
18

Krevní skupina :
0

Choroba :
Trpím vážnou chorobou motýlích krídel. Aj ten najjemnejší dotyk mi môže spôsobiť bolesť/ modrinu/jazvu.

Místo původu :
Kumogakure no sato

Nynější místo pobytu:
Kumogakure no sato

Hodnost :
Chuunin

Fóbie :
Bojím sa len znova tej istej samoty akou som prešla v detstve.

Sen :
Chcem dokázať svojej rodine, že i ja s mojou chorobou motýlích krídeľ budem raz rovnako silná a vážená ako môj brat.

Klan :
---
Kekkei Genkai :
---
Schopnost Kekkei Genkai :
---

Styl boje:-

-Taijutsu: 50%
-Ninjutsu: 50%
-Genjutsu: neviem
-Jiné: Som naučená využívať silu protivníka. Som chránená mojimi motýľmi.

- Zbraň, vybavení :
ZVN, výbušné lístky,ihlice

Podstata :
---Nepodstatné---

Vzhled :
Moje ohnivo červené vlasy, jemne zvlnené a neposedné, kontrastujú s mojou bledou pokožkou. Jediné na čo som hrdá sú modré oči, tej istej farby ako moje motýle. Neusmievam sa často. Moja tvár vždy pôsobí smutno. Obliekam sa najčastejšie do hnedej farby. Krátke nohavice a tričko s odhaleným bruchom a ramenami, v tom sa cítim pohodlne. Po celom tela mám malé ranky. Sú to pečate v ktorých sú zapečatené motýle.

Charakter :
Usmejem sa na teba, ak ty sa usmeješ na mňa. Prehovorím s tebou milé slová, ak ty prehovoríš milé slová so mnou. Ale ak sa ma pokúsiš uraziť, ak tvoje správanie ku mne bude mimo slušného spoločenského správania som ochotná prelomiť moje slušné vychovanie a hovoriť s tebou tak ako si zaslúžiš. Priateľstvo si budujem ťažko. Ako malá som bola samotár a drží ma to stále. Čo je pre mňa najdôležitejšie sú motýle. Výrečnosťou neoplývam. Snažím sa ale vždy pomôcť.

Životopis postavy :
Môj svet bola iba izba o rozlohe 4x4 s jedným oknom. Výhľad z neho bol na celú dedinu. V tichosti som pozorovala ľudí, ako kráčajú v uliciach, ako sa rozprávajú smejú a tešia sa zo slnečných dní. Mohla som im iba závidieť spoza mojich červených závesov, ktoré ladili s vlasmi lemujúce mi tvár. Také bolo moje detstvo. Tiché, plné závisti a pozorovania smejúcich sa tvári deti, behajúce po zaprášenej ceste. Jediné čo ma spájalo s vonkajším svetom bol malý zvonček. Jeho zvonivý tón vždy zaznel, keď som potrebovala ošetriť nejakú moju ďalšiu ranu, alebo keď som potrebovala doniesť ďalší džbán vody. Ale v ten večer som zvonila kvôli niečomu úplne inému. Zbesilé zvonenie privolalo do mojej izby brata, vysokého a chladného lekárskeho ninju. Málokedy sa usmieval, videl toho veľmi veľa na to aby sa dokázal usmievať. Jeho chladný pohľad sa upriamil na mňa. Sedela som ako vždy na parapete okna v bielych páperových vankúšoch, ale v rukách som zvierala vyhasínajúci život. Zdvihla som na brata smutný pohľad: „Pomôž mu. Prosím.“ Keď mi nahliadol do dlaní po dlhom čase som ho konečne videla sa usmiať. „Motýľ zachraňuje motýľa?“ povedal a priložil ruky nad neho z ktorých vyšla zelená žiara.
Prešlo niekoľko dní a týždňov a ja som konečne nebola sama. Modrý motýľ, ktorého zachránil môj brat, sa stal mojím spoločníkom. Už som sa v mojej izbe necítila tak sama. Mala som jeho. A vždy keď preletel okolo mňa a jeho modré krídla zašuchotali pri mojich ušiach, usmievala som sa a moja závisť niekam vyprchala. Ale jedného večera sa môj doterajší život vyparil, doslova uletel. Bol večer a pozerala som sa na deti, hrajúce sa na ulici. Hádzali si nejaký veľký kameň a potom súťažili, ktorý z nich ho vyhodí vyššie. Jeden chlapec, dosť nemotorný, vyhodil kameň, ale ten si svoju dráhu namieril priamo do môjho okna, cez ktoré s rinčaním prešiel skrz. Črepiny sa rozprskli do miestnosti. Mňa mnohé z nich zranili, ale to čo ma najviac trápilo bol motýľ, ktorý cez rozbité okno dostal priepustku k slobode. Ani výkriky a prosby ho neprivolali späť. Tak ako každý aj on chcel byť slobodný a nie prežiť svoj život v jednej miestnosti. Zvuky skla privolali mojich rodičov. Uvideli ma ako plačem v črepinách. Snažili sa ma uchlácholiť a hlavne ma ošetriť, ale vo mne sa zrazu objavil zvláštny pocit, ktorý mi prikazoval, aby som sa búrila. Utrela som si slzy až tak silno, že som si sama spravila na lícach modriny a vybehla som preč z izby tak rýchlo, že ma rodičia nestihli ani zadržať. Moje nohy ma viedli rovno na ulicu a smerom, ktorým som videla odlietať motýľa. Z bosých chodidiel sa mi začala valiť krv a zanechávala som tak za sebou stopy. Neviem či to mám brať za dobré alebo nie, ale vďaka tomu ma neskôr našiel brat, ako som ležala v prachu a plakala som od bolesti, ale hlavne od smútku. Kľakol si ku mne, zabalil ma do bielej látky a odniesol ma naspäť domov. „Nesmúť, utri si slzy, tie ti zabraňujú vidieť hviezdy.“ povedal mi nežne pred domom. „Ale môj motýľ. Už je preč.“ znova som sa rozplakala. Prešli sme schodiskom na poschodie. „Motýlik, aha pozri sa!“ brat nehybne zastal vo dverách do mojej izby. Ja som tiež skamenela, keď som to uvidela. Moja izba sa premenila na raj plný motýľov. Ich krídla žiarili v mesačnom svite a ich let opisoval vír, ktorý sa zrazu presunul okolo mňa. Brat ma pod mojím rozkazom postavil na zem. V tom momente si všetky motýle na mňa posadali. Zakryli ma celú, iba oči mi bolo vidieť. Modré oči, ktoré splývali s ich nádhernými modrými krídlami. „Neuveriteľné, chcú ju chrániť.“ šepol brat.
O tri dni na to do mojej izby zavítala podivná návšteva. Sedela som ako vždy na bielych vankúšoch, ale pri otvorenom okne a vôkol mňa lietali modrí motýli a šepkali mi piesne, ktoré som len ja počula. Brat ku mne pristúpil a pohladil ma po vlasoch. V momente, čo sa mi ich dotkol sa, ani neviem ako, objavili motýle, ktoré ma chránili pred istou bolesťou, ale konečne som vďaka nim cítila dotyky. Žena, ktorú priviedol brat, pokrútila hlavou a skúsila to zopakovať. Stalo sa presne to isté. Zostala chvíľu len tak stáť a v tom sa zrazu zahnala. S napnutou rukou mi chcela dať facku. Vykríkla som od strachu, ešte nikdy to nikto nespravil. Brat tiež ostal stáť a nič neurobill. A keď sa jej ruka mala dotknúť mojej tváre, motýle ju obalili a zabránili úderu. Žena dostala nápad. Dokázala mi pomôcť. Teoreticky ma mohla vyliečiť z choroby Motýlích krídel a dať mi tak priestor a možnosť normálneho života. Spravila nasledovné. Po celom mojom tele urobila drobné jazvy, ktoré boli v podstate pečate, do ktorých zapečatila vždy jedného motýľa. Jazvy boli takmer neviditeľné. Iba na ostrom svetle ich možno uvidieť. Počas toho mi všetko začala vysvetľovať. Najskôr mi hovorila o svojom klane, ktorý vo svojom tele živý chrobáky, ktoré sa živia ich chakrov. A to isté sa stalo aj u mňa, akurát ja som si nevybrala motýle, ale oni si vybrali mňa.
Žena z klanu Abumare sa u nás zdržala ešte 2 dni počas ktorých ma troška chcela učiť a chakre. Keď však mala odísť, dala mne a mojím rodičom jeden návrh, aby som s ňou odišla do Konohy a tam ma bude učiť a že by som sa mohla stať silným ninjom. Namietali. Žena bola ale neodbytná a povedala jednu vetu, ktorá ich presvedčila: „Motýle nepriletia len tak k niekomu, aby mu zmenili život.“
Od toho dňa som vyrastala v Konohe. Chodila som do akadémie pre ninjov, ktorú som úspešne skončila a stala som sa geninom. Zhodou okolností sa stal mojím sensejom tá istá žena z klanu Abumare. Bola som pod jej ochrannými krídlami. Nikdy mi ináč nepovedala ako motýľ. Keď sa však schyľovalo k chuuninskym skúškam dostala som bolestivú ranu, pred ktorou ma moji motýli nevedeli ochrániť. Správa, ktorá oznámila smrť senseiky počas misie, ma hodila na kolená. V deň skúšok som ale bojovala za ňu. Myslím si, že ak sa na mňa pozerala bola hrdá. V Konohe som však neostala dlho. Po pár týždňoch som sa rozhodla, že sa vrátim znova do môjho domova do Kumogakure no sato. Späť za rodinou a za bratom.

Vztahy :
Má matku, otca a staršieho brata .. spoločne s nimi žije v Kumo.

Obrázek :

Spoiler:

Techniky :
Názov: Chō shīru – motýlia pečať
rank: ---
Popis:
V tele má zapečatené motýle, ktoré sa živia jej chakrou. Automaticky ju chránia pred všetkými dotykmi a môže ich využívať aj na rôzne techniky.

Názov: Chō bunshin no jutsu
rank:
Popis:
Klon z motýľov.

Názov: Tsubasa no yumi no jutsu – okrídlený luk
rank: C
Popis:
Motýle sa začnú formovať a vytvoria luk. Šíp, tvorený tiež z motýľov, sa vždy objaví, keď sa napne tetiva. Šíp je veľmi rýchli. Ak sa do protivníka trafí, spôsobí mu bolesť, ako silným úderom päste, alebo aj ako silný kopanec. Šíp z motýľov môže v sebe ukrývať aj výbušné lístky, kunaje, alebo aj iste zvitky/správy.

Názov: Ao ken no jutsu – modrá päsť
rank: --- (úroveň závisí od dĺžky a veľkosti)---
Popis:
Okolo rúk sa začnú formovať motýle až vytvoria obal, ktorý sa sformuje do tvaru rúk, ktoré sa dokážu zväčšiť a natiahnuť do rôznych veľkostí. Sila útoku závisí od väzkosti päste.

Názov: Mienaitsubasa no jutsu – neviditeľné krýdla
Rank: B
Popis:
Táto technika je pomalá a dlho trvá kým sa objaví jej účinok, ktorému sa ale ťažko vyhne. V tele má zapečatené motýle, ktoré majú prehľadné svoje telo. Pre ľudské oko sú neviditeľné. Priletia ku protivníkovi a urobia okolo neho obal (nijak ho neobmedzuje v pohybe ani v ničom inom). Tieto motýle mihocú krídlami natoľko rýchlo, že vzduch okolo nich sa začína ohrievať. Protivník začína pociťovať teplo, ktoré stále narastá a až sa môže dostať do veľmi vysokých teplôt, kde už dochádza veľkému vysušovaniu vody z tela. Protivník, začína byt dehydratovaný, vyčerpaný... to čo sa deje pri vysokých horúčavách. Telo sa začína variť vo vlastných šťavách.

Nukenin Počet príspevkov : 603 Join date : 24.06.2012

U mňa prijaté ^^ len poprosím potom tú podstatu (pozri elementy v hre ;)určite niečo nájdeš)

Predmet: Re: Wuuka Makoe So august 10, 2013 11:39 pm

Tvl, ta zelená je jak facka do očí xD Povoleno ~