Kamenné bloky

Hanuro Uchiha

Keď dorazili na dané miesto musel sa Hanuro trocha zaraziť. Opetovne pozeral z prava na ľavo no nikoho okrem neho a Hikari nevidel. "No ... myslím, že sme tu sami ... aspoň na dobu kým si nás tá osoba nenájde a neprevapí nás." Hanuro sa spokojne otočil na Hikari pričom si dal dole masku. "Keď som sa objavyl vyzerala si celkom prekvapene. Čakala si, že zomriem tak ľahko ?" Hanuro natiahol pravú ruku smerom k Hikari a le čakal či ona spraví to isté. "Je to celkom krátka doba. Počul som o tom, že sa Akatuski rozpadla, že ja aj Tenshi sme mŕtvy." Hanuro sa pousmial v kútikoch úst. "Možno by bolo lepšie keby som zomrel no v tej chvíli som sa túžil zachrániť viac než čokoľvek iné. Kvôli mojej detinskej chybe prišla Tenshi o život." Jeho pohľad smeroval priamo do Hikariných očí. "Ako moc sa zmenil svet kým som bol preč ?" Svoj posledú otázku sa spýtal s istými obavami v hlase.

Hikari Todoshite

Zdálo se,že na tomto zapomenutém místě nikdo stále není. Ostatně, chvíli po tom co mi tohle projelo hlavou mě v tom Hanuro jen ujistil. I já si sundala svojí masku a skoro okamžitě jí dala do velké kapsy na plášti. Na chvilku jsem se snad zatvářila i otráveně. Měla jsem pocit že si na to nezvyknu. Když jsem jej poslouchala, jako kdyby se mi vybavila minulost. Ten moment kdy jsme všichni viděli tu skutečnost, že jsou ti dva mrtví. Trochu mě zamrazilo ale nakonec jsem nad tím jen zakroutila hlavou.
"Jak jsem se asi měla tvářit? Viděli jsme to všichni. Ano, překvapil jsi mě." Pokrčila jsem nad tím rameny. Avšak, když se moje oči koukli na jeho ruku, jen jsem udělala několik kroků, při čemž jsem jen prošla kolem něj a opřela se zády o jeden z kamených bloků. "Akatsuki..."Pronesla jsem klidně i když v jisté době jsem to jméno snad nemohla ani slyšet. "Kdyby se Akatsuki rozpadli, byla by to ta lepší varianta." Pozdychla jsem si a jednou rukou si sundala i kapuci. " Všichni, do poeldního, jsou mrtví." Oznámila jsem mu, při čemž jsem i na chvíli zavřela oči. Najednou mi to připadalo jako před pár vteřinami, co moje oči uviděli posledního člena padnout k zemi. Když jsem oči zase otevřela a koukla se na něj, připadala jsem si jako kdyby viděl až do mého nitra. Neco takového jsem necítila už dlouhou dobu.
"Ještě nedávno bych ti ani nedovedla dát odpověď. Po tom masakru, kdy nás porazil jediný člověk a zabil všechny, jako kdyby to byli slaboši, jsem se o svět ani moc nezajímala. Zalezlá na jenom místě, odhodlaná už nevyjít." Trochu jsem se nad tím zašklebila." Ale teď?  Kdo ví. Chceš novinky? Fajn." Nadechla jsem se k odpovědi. " Vesnice, jak si je pamatuješ včetně Konohy, už prakticky nejdou. Buď jsou z nich jen ruiny nebo z mizeli úplně. Místo toho tu jsou tři nové vesnice, každá má opět svého Kageho." odmlčela jsem se. Kdo ví proč jsem nic neříkala ale možná k tomu byl nějaký důvod. Přemýšlela jsem o tom, kolik toho vlastně o téhle době vím. "Kromě toho, se nezměnilo skoro nic." Dokončila jsem stroze a koukla se na něj stylem, jestli je to všechno co si jeho hrdlo ráčí. Netušila jsem proč se cítím být tak naštvaná. Možná to bylo tím, že jsem chtěla na hodně věcí zapomenout a najednou přišel on a všechno se to vrátilo. Všechno jsem to viděla znovu a znovu. Jako nějakou noční můru.

Hanuro Uchiha

Pozorne si vypočul všetko čo mu Hikari povedala. Chvíľu nad tým premýšľal no nakoniec a otočil znova na ňu. "Po pravde ... čakal som, že Akatsuki bude vyhladená. Väčšina z nich boli slabý jedinci. Aspoň sa ukázalo kto vlastne patrí k tým silnejším a kto si zaslúžil byť právoplatným členom Akatsuki." Hanuro opäť spravil krok k Hikari no tentokrát k nej nenatiahol ruku ako predtým no rovno sa dotkol dlaňou jej líca a odhrnul jej vlasy bokom. "Zaujímalo by ma ... ako si vlastne ty dokázala prežiť ?" Spýtal sa celkom priateľsky i keď v tóne jeho hlasu bolo počuť isté pochybnosti. "To znamená, že skoro všetky staré dediny sú vyhladené. Asi bduem musieť uznať, že klan Uchiha sa už nikdy neobnový vzhľadom na to, že som posledný živý Uchiha." Hanuro si musel povzdychnúť nad svojími vlastnými myšlienkami. Tušil, že sa niečo takéto stane no ani v najhoršom si nepredstavoval, že to dopadne až tak zle. "A čo ... Saya ? Čo sa s ňou stalo ?" Spýtal sa po menšej odmlke.

Hikari Tohoshite

Když jsem cítila jak se dotknul mého obličeje, kdo ví proč jsem vlastně zavřela na moment svoje oči. Jako kdyby to byl nějaký zvyk. Kdykoliv se mě takhle dotknul udělala jsem to samé. ta vzpomínka dovedla trochu zlepšit náladu než se zase všechno zhroutilo do sebe.
"Nebyla jsem tam, tedy...ne od začátku..." povzdychla jsem si. Možná, že kdybych tam tehdy byla, skončila bych stejně. Nad touto zkutečností jsem se musela trpce pousmát.
"Chtěla jsem jim pomoci, místo toho jsem jen docílila toho, že skoro všichni mí summoni téměř zemřeli. jen díky jednomu jsem se dostala pryč." dokončila jsem tento příěhl a odvrátila pohled. "Jak to bylo dál...si dovedeš domyslet." Ukončila jsem to. Vzpomínat na to, jak to bylo nebo nebylo, pro mě nikdy není moc snadné. no když se ale zeptal na svojí sestřenici znovu jsem si povzdychla.
"O ničem z toho neví. Kdo ví jestli se někdy dozví." Hlesla jsem a koukla se mu do očí. "Saya....technicky vzato zemřela ještě dřív než se to stalo. Než se stalo to všechno." Pronesla jsem tlumeně. Jak jsem to asi věděla? Měla jsem dost času mluvit s Ikyem. Tím který za tu smrt vlastně mohl. Na druhou stranu z toho co mi řekl, jí vlastně jenom prokázal službu. Zemřela by stejně, tak či tak. Jen teď, když jí zabil on, tu mohla být nějaká šance pro její návrat.

Hanuro aj Hikari zrazu ucítili chakru, na mieste takto pustom ju mohli veľmi silne cítiť.
Keď pozdvihli oči všimli si stredne veľkého bieleho vtáka ktorý takmer zapadal do snehovej atmosféry tohto prostredia. Tento vták mohol mať tak 4-5 metrov do šírky a dĺžky.
Na ňom sedel človek menšej postavy zahalený opäť v bielej kapucni.
Akonáhle si vás všimol stočil vtáky priamo k vám a strmhlavým pádom narazil na zem.
Malý chlapec z vtáka vyskočil priamo k vám. Podľa vzrastu a tváre ktorú odokryl mohol mať len 16 až 19 rokov. Jeho pohľad sa však líšil od každého dieťaťa, miesto radosti a hrania táto tvár ukazovala bezcitnosť a nenávisť,jeho ošatenie bolo jednoduché, celý biely plášť a menšia katana na chrbáte. Otravní chrústi.. povedal pričom sa otočil, mohli ste si všimnúť asi zo dvadsať ninjov ktorý k vám bežia. Katsu.. jemným hláskom pošeptal chlapec a ozvala sa séria menších výbuchov ktoré pozabíjali celú jednotku ninjov. Dúfam že môj vládca nemusel čakať, po ceste ma zdržali títo lovci nukenínov.. Povedal s hlbokou úklonou. Ak vás smiem požiadať, ukážte mi vaše tváre, môj pán mi povedal že podľa pohľadu na tvár jedného z vás budem vedieť či ste jeho ľudia. Povedal s najväčšou úctou a vytiahol zo svojho vačku zapečatený zvitok ktorý pevne držal.

Hanuro Uchiha

"Na druhú stranu je to možno lepšie ..." Prehlásil v tichosti pri čom odtiahol od Hikari ruku. "Hlavné je, že zo všetkých žiješ aspoň ty." Zašepkal si sám pre seba celkom sklesle. "Asi nevieš ako sa to ...." Hanuro musel na okamih odvrátiť zrak bokom a zhlboka sa nadýchnuť. "Keď budeš potrebovať pomoc v ulovení nejakých Kuchiyosenov stačí povedať, Je to to najmenej čo môžem pre teba sraviť keď som nestal pri svojej organizácií v tom najhoršom čase." Po kratše jchvíli sa Hanuro opäť pozrel Hikari d očí no bolo značne vidieť, že Hanuro vyzerá ako keby sa mal čo chvíľu zrútiť rovno prd Hikari. "Ktorá z dedín je taraz najhlavnejšou ? Chcel by som vedieť kam by som v tejto dobe nemal moc chodiť pre svoje vlastné dobro. Oči Uchihovcov sú v tejto dobe omnoho vzácnejšie než obvykle." Trvalo nie moc dlho kým sa na Hanurovej tvári opäť zjavyl jeho bezstarostný výraz ktorý nosil skoro stále. Náhle však ucítil nával chakry. Chakry ktorá sa k nim približovala. "Je tu ..." Povedal si v hlave. Od prvého pohľadu mu bolo jasné o čo ide. "Chikori..." Zašepkal smerom na Hikari. Hanuro nečakal na žiadnu ďalšiu výzvu a natočil sa smerom k hlapcovi. "Chceš to s profilu alebo stačí takto ?" Spýtal sa celkom pobavene ignorujúc lovcov ktorých vnútornosti zahrievali chladné okolie. "Musím uznať ... Kumogakure si vedelo vybrať ninjov ktorý sú mierne šialený."

Hikari Todoshite

Možná jsem mu to chtěla říct, možná že ve mě byla nějaká část, která to říct ani nechtěla, kdo ví. Občas jsem jen kývla, aby věděl že jej poslouchám ale jinak jsem nedělala nic. Muselo to pro něj být těžké, vrátit se a zjistit tohle.
Než jsem stačila cokoliv říct, mojí pozornost něco zaujalo. Hned na to jsem viděla celou scénu s tím klukem. Musela jsem se nad tím trochu pousmát ale jinak můj výraz neměl žádnou obměnu. Prostě jsem se tvářila stále stejně. Dokonce by někdo řekl že až odměřeně. Hanurovi to jen mohlo připomenout jaká jsem byla když nastala práce. Někdy šílená ale mnohdy spíše mlčenlivá, jako kdyby bez vyššího zájmu. Trochu jsem se pohnula abych na toho kluka viděla a mohla si jej prohlédnout. Díky tomu mohl vidět i on můj obličej. Měla jsem co dělat, abych se nad Hanurovou poznámkou nerozesmála.

Keď si všimol sharingan úplne zamrzol. Stále na neho pozeral ako by to bol snáď dar z nebies. Potom zatvoril oči a usmial sa. Mimoto.. volám sa Takuya Chikori, zrejme posledný Chikori na tomto svete.. Jeho ľavá ruka vošla do vrecka a vytiahla dva zvitky. Ten prvý presekol a otvoril. Z neho začal vychádzať dym až ste nakoniec ucítili jemné genjutsu ktoré na vás uvrhol zvitok. Videli ste postavu v čiernom ktorá kráčala smerom ku Konohe. Hlas odvšadiaľ začal rozprávať. Muž z veľkou silou a silnými technikami začal terorizovať krajinu. Jeden shinobi prežil jeho napadnutie. Videli ste ho ako napadlo asi zo päťdesiat nukenínov. Všetkých porazil jedným pohľadom do tváre. Prežil vďaka tomu že ako jediný meškal na útok kvôli cikaniu. Toto božské cikanie mu zachránilo život. V jeho očiach bol des, strašidlo ktoré existovalo. Nič horšie som ešte nikdy nevidel.. všetkých zabil očami!.. Hanuro tieto oči poznal, tak isto aj Hikari. Bol to Yamigan, silnejšia verzia Yukimonu. Hanuro ju poznal z rozprávania Mizukiho ktorý ju opisoval ako oko diabla, ako najsilnejšie doujutsu ktoré dokáže využívať temnotu sveta a meniť ju v silu. Hikari ju poznala od Kaguyu a Hokageho ktorí mali takto podobné oči. Svet sa začal točiť až sa zničil, opäť ste boli v reálnom svete. Takuya zapálil zvitok a ten zmizol v popole. Ďalší zvitok hodil Hanurovy do rúk. Mojou úlohou je vám oznámiť čo sa stalo vo svete, takže sa prosím posaďte ať vám tento príbeh porozprávam. Povedal a zložil pár pečatí aby vás zase uvalil do toho genjutsu a vy ste videli to čo vám rozprával. Prvá bola Kumo a Kiri.. muž menom Toushi ju zničil za jeden deň, pri jeho boji však zomrel. Tí čo prežili sa spojili s Konohou aby pripravili útok na Hyogu Chikei. Pár dní pred útokom bola však vymasakrovaná Akatsuki mužom menom Taro Kyuketsuki. Povedal a pozrel sa na Hikari. Pohľad vrátil na Hanura a pokračoval. Po neúspešnom útok kde zomreli niekoľko desaťtisícov shinobi sa pripravila obrana a nastal rozhodujúci boj. Záblesky ukazovali všetko čo sa dialo, áno som lenivý to tu vypisovať! Pri tomto boji zomrelo kopec ľudí, v poslednom boji Mizuki a Shi sa zabili navzájom pričom Mizuki zamrzol. Jeho brat Kaguya sa z nenazdajky vynoril odnikiaľ. S ďalšími generálmi prevzal kontrolu nad Konohou, alebo skôr čo z nej ostalo a uzatvoril dedinu. Ďalšie dni sa spravilo stretnutie najmocnejších a vytvorili sa tri dediny.Všetci geníni, jouníni a ostatní odišli do iných dedín a ako jediné jednotky Washi ostali v dedine. Potom si prečítajte príbeh ktorý som spísal. Takuya dohovoril a zrušil genjutsu.

Hanuro Uchiha

Celý čas pozorne pozeral a počúval všetko čo im Takuya ukazoval. Všetko ho to neuveriteľne zarazilo no všetko to nakoniec nejak spracoval a pochopil. Keď ilúzie skončili musel si nespokojne povzdychnúť a oprieť sa o jeden z blokov. "Takže je stále možné, že dobrý Shinobi z Kumo prežili ?" Spýtal sa smerom na Takuyu. "Konkrétne ... Yukito Kaguya ... žije ten bastard ešte stále ?" Pri slove bastard sa Hanuro musel milo pousmiať. Niet divu keďže sa mu vynorilo kopec spomienok na to ako vytváral na Yukitovom tele prekliate pečate a následne mu ich odoberal čím ničil jeho telo až kým nevytoril dokonalú pečať ktorá ho skoro automaticky regenerovala. "Vzhľadom na to, že si z Kumogakure tak by som povedal, že ten čo zničil Kumo a Kiri nespravil svoju prácu moc dobre. V mojej dobe bola precíznosť základom každého ninju. Teraz je to len masové zabíjanie tak aby sa každý ukázal aký je dokonalý a nebezpečný." Pri všetkom tom musel Hanuro pohodiť rukou na bok. "Prečo si nám to vlastne poukazoval Takuya ?" Spýtal sa Hanuro celkom zvedavo. "Neprišli sme sem len preto aby si nám vysvetlil čo sa stalo, nemám pravdu ?"

Hikari Todoshite

Naslouchala a vnímala jsem všechno, co nám ten mladík říkal. Polovinu z toho jsem věděla a uvědomovala jsem si to až moc dobře. No když jsem se doveděla jediné jméno, musela jsem se pro sebe zamračit. Taro Kyuketsuki, tse....parchant jeden! Sykla jsem si v duchu a sevřela jednu ruku v pěst. Když bylo po všem, koukla jsem se jenom střídavě na Hanura a na toho kluka. Ano, byla pravda že to vyhlazování vesnic, které jsme všichni tak znali, nebylo provedeno tak, jak se očekávalo. Přežilo několik shinobi a pro některé jedince by tohle bylo nepřijatelné
Měla jsem v hlavě několik, pro mě docela důležitých, otázek. Ale najít na ně odpovědi bude trochu složitější než bych si dovedla přiznat. Hanuro už řekl všechno co jsem chtěla říct i já a tak jsem mlčela. Jen jsem se občas koukla mimo, jako kdyby mě tato diskuze nezajímala. Pravdou bylo, že jsem je stále poslouchala. Více než to, vnímala jsem je tak dobře jako nic jiného. Což u mě nebylo tak moc obvyklé.

Takuya Chikori

O tom kto z Kumogakure no sato prežil neviem nič, po veľkom poslednom boji v Konohagakure sato som odišiel, veľmi veľa ninjov umrelo ale je šanca že ešte pár ich môže byť na svete. Cieľom muža čo zničil Kumo-Kiri úniu bolo zabiť Kagov a tím zničiť morálku ostatných, to že pár jedincov utieklo nič nezmenilo. Klan Chikori bol perfektne umiestnení na dobrom strategickom bojovom poli, ako jedny z mála sme mali najlepší miesto na bránenie. Povedal informatívne a pozrel sa Hanurovy priamo do očí. Keď sa spýtal otázku len sa pousmial. Keď som sa dozvedel že si prežil chcel som sa s tebou stretnúť, neveril som že by si umrel. Raz som bojoval proti Tarovy.. som jeden z mála čo prežil.. povedal si hrdo pre seba. Preto ťa chcem požiadať o súboj. Malý jednoduchý súboj. Chcem vedieť na akej úrovni sú moje schopnosti, nechcel robiť šéfovy hanbu. Usmial sa a poklonil sa. Myslel si že Hanuro výzvu prijme tak ladným krokom odskočil od nich a kľakol si. Čakal len kým povie áno a mohol začať.

Hanuro Uchiha

Hanuro sa na Takuyu pozeral celkom zarazene keď odskočil od nich. "Stretol si sa so mnou no boja sa zrejme nedočkáš chlapče." Hanuro poznal klan Chikori len zpežne no vedel si dokonale predstaviť ich techniky. "Tvoje schopnosti sú určite na veľkej úrovni keď si bol schopný prežiť útok toho šialenca." Hanuro naznačil niečo podobné úsmevu no moc sa mu to zrejme nevydarilo. "Súboj so mnou by bola len strata času a mrhanie síl nás oboch, nemslíš ? Mimo to si osobne myslím, že by som vyhral vzhľadom na to, že mám zrejme za sebou o niekoľko rokov bojov viac než ty." Odvetil nakoniec z istou opatrnosťou aby Takuyu náhodou nenaštval. "Takže časom budem musieť zistiť, či prežil alebo nie. Potrebujem znova preskúmať tú prekliatu pečať ktorú som doŇ vložil." Hanurov pohľad opäť spočinul na Hikari. "Vyzeráš celkom nezaujato Hikari. Premýšľaš nad niečim konkrétnym ?" V tej istej chvíľi Hanuro nadzdvihol jedno obočie a znova sa otočil na Takuyu. "Máme teda nejaké ďalšie pokiny od šéfa alebo máme len vyčkávať kým sa nám nejak neozve ?" Hanuro sa sanžil celý čas pozerať Takuyovy do očí. Hľadal nejaký náznak toho či chce alebo nechce zaútočiť pretože mal stále obavy či Takuya naŇ nezaútočí aj napriek všetkému čo pred chvíľou povedal.

(Strašne sa mi tá hudba hodila k monológu:3)
Sneh padal a tvoril menšiu vrstvu na našich telách. Takuya si vypočul oboch a potom sa len pozrel na zem. Hanurov dôvod chápal ale Hikari ho naštvala. Napol päste a dupol do snehu. Nerob si srandu.. ako môžeš vedieť že si chcem navýšiť ego? Ako sa na teba pozerám si len mladé dievča ktoré sa niekam počas vojny schovalo a nebojovalo! Ja som tam stál a bojoval! Oni umierali! Umierali pred mojimi očami! On sa vráti! Raz sa vráti a bude ešte silnejší! Pokiaľ ho nezastavíme ešte pred tým... tak je s nami koniec! Najhorší sú úbožiaci ktorý sa boja súboju a smrti. Niet tak Hikari? Tá čo utiekla po vyvraždení Akatsuki, len tak si utiekla a schovala sa ako kačica ktorá sa bála o svoj úbohý život. Ja som sa narozdiel od teba vrátil do vojny a bojoval som za tento svet! Kričal a ukazoval rukami na Hikari. Nenávidel slabochov, dokázal uznať len vojnových veteránov a ľudí čo ho porazili, tích teda nebolo veľa. Nerob to.. nerob to!  kričal si v svedomí. Ľavá ruka vošla do vzduchu a chcela lúsknuť, srdce to chcelo tiež ale mozog sa bránil. Nesmiem.. nesmiem na ňu zaútočiť! bránil sám sebe aby odpálil bomby ktoré boli tesne pod Hikarinmi a nohami, konkrétnejšie ľadový červy ktorý sa jej točili asi centimeter od nôh. Jeho ľavá ruka sa pomaly vrátila na svoje miesto. Máte za úlohu skontrolovať Iwagakure no sato.. chyruje sa že niekto z Takahiro klanu prežil, ak je to pravda zabite ho a jeho mrtvolu spáľte. Žiadne dôkazy a ani svedkovia. Povedal naštvane a nasadil si svoju kapucňu ktorá mu zakryla oči.

Hanuro Uchiha

Hanuro si pozorne vypočul všetko čo mieril Takuya na Hikari no jediné na čo sa zmohol bol menší úsmev. Keď Takuya konene dohovoril nastalo chvíľkové hrobové ticho. "Vidieť umierať ľudí ktorých poznáš je celkom bolestné. No viac bolí keď prídeš o vlastného brata priamo pred očami." Hanuro sa musel učupiť aby mohol nahliadnuť Takuyovy do očí. "Ešte viac bolestnejšie je to, keď ten parchant ktorý zničil niekoľko dedín pripravil o život osobu na ktorej mi záležalo ..." Hanurova pravá ruka začala pomaly smerovať vopred k Takuyovy. Pohľad samotného Hanura začal vyzerať utrápene no to si mohol všimnúť len Takuya keďže bol otočený chrbtom k Hikari. "Je nanajvýš jasné, že sa vráti tak ako hovoríš. Tentoraz ale budeme naň pripravený a jasne mu vzkážeme, že si začal zahrávať s nesprávnymi ľudmi ktorý sa tak ľahko nepoddajú jeho sile." Hanuro mal stále natiahnutú ruku, čakal kým mu Takuya podá tú jeho. "Čo sa týka Hikari. Počas toho všetkého bola na misí ktorú som jej osobne zadal takže nestíhala prísť do sídla Akatsuki ani keby si to moc želala, nemaj jej to za zlé." Na moment musel privrieť oči aby potlačil niekoľko sĺz ktoré sa mu začali tlačiť von. "Bojom by si nič nevyriešil, tak isto ako by si nič nevyriešil keby si zaútočil na Hikari. Nemusím mať Sharingan aby som si všimol tvojho vnútorného boja zo sebou samým. Svoj hnev však nasmeruj na svojich nepriateľov a nie spoločníkov, súhlasíš ?" Bolo zreteľné, že sa Hanuro chce vyhnúť boju. Nie len jeho boju s Takuyom ale aj tomu aby sa Hikari a Takuya pustili do seba. Veľmi dobre si uvedomoval, že boj by nič nevyriešil v tejto situácií.

Hanurov preslov ho nakoniec upokojil, nemusel využiť bomby i keď by si  to veľmi rád rozdal s Hikari, vraj je to silný shinobi čo sa hovorilo, veď to bola ona ktorá prevzala Akatsuki po jeho "smrti". Málokedy sa nechal ovládnuť emóciami, väčšinou keď bol niekto zbabelý a nechcel bojovať, i  tak sa to dialo zriedka. Takuya chytil Hanurovu ruku a usmial sa. Jeho úsmev však po chvíli zmizol a nahradil ho vážny pohľad. Hanuro, si si istí že ho porazíš? Povedal vážnym hlasom. Muž proti ktorému si vtedy bojoval nevyužil ani poľku svojej sily, dokonca Hokage ktorý porazil "najsilnejšieho" shinobiho bol jeho učňom. Musí sa v ňom ukrývať viac než sa to len dá. Povedal trochu vystrašene a naštvane. Bol predsa len dieťa a už sa považoval za slabého shinobiho ktorý by mu nič nespravil. Dobre teda, až sa opäť stretneme budem dúfať že si priateľsky zmeriame sily. Usmial sa a ešte raz sa pozrel na Hikari. Hanuro to podľa mňa vie ale aby som ti niečo povedal, nachádzaš sa na mínovom poli ktoré dokážem v každej sekunde odpáliť. Plus.. povedal a spravil pečať. Zem sa začala triasť, po chvíli ste uvideli ako sa na bokoch od Takuya vynorili veľké biele krídla. Tesne pár metrov za Hikari vyrazila veľká hlava draka. Celé gigantické telo vyliezlo zo snehu kde bolo celý čas kryté. Dvakrát švihol krídlami a to už veľká fujavica snehu zaslepila vašu víziu, Keď ste otvorili oči uvideli ste vo vzduchu lietať veľkého draka na ktorom stál Takuya pričom si kryl ľavé oko. Tento priestor som mal perfektne pripravený na boj.. Povedal so šialeným úsmevom na tvári. Natiahol ruku na vás. Poďte.. ukážem vám tento svet z inej výšky. Usmial sa.

Hanuro Uchiha

"Je možné, že nevyužil polku svojej sily. Ja som však tiež nemohol využiť všetku svoju silu a techniky ktoré poznám." Hanuro nečakal na ďalšie prizvanie, okamžite vyskočil na chrbát draka pričom sa zatváril celkom šibalsky. "Hikari ? Nechceš sa previesť na Takuyovom ... drakovi ?" Táto otázka znela vskutku divne no Hanuro to tak divne aj v skutočnosti myslel. "Kiež by som mal vlastný Kuchiyosen alebo techniku za pomoci ktorej sa môžem takto rýchlo pohybovať z miesta na miesto, teda okrem Kamuiu." Hanuro musel uznať, že Takuya mal naozaj dobre zmapované a zamínované okolie keďže všade naokolo cítil kúsky chakry ktoré patrili Takuyovy. "Ty chceš vážne bojovať so mnou ako to len ide, čo ?" Spýtal sa s obrovským neskrývaným záujmom. "To ale necháme tak, teraz by sme mali vyraziť do Iwagakure no Sato a skontrolovať mŕtvoly a trocha ich prepiecť." Hanuro sa natočil na Takuyu a tichým hlasom naň sputil. "Ty, Takuya. Nevieš kde môžem násť Hadieho mudrca ? Potreboval by som uzavrieť zmluvu s hadmi a aučiť sa niečo od nich."

Hikari Todoshite

Koukla jsem se, možná trochu nezaujatě, na onoho draka. Hanurovu poznámku jsem komentovala jenom nelibým úšklebkem. Ano, měla jsem chuť po něm něco hodit. Ale nebylo co a navíc se mi ani nechtělo namáhat. "Iwagakure hmmm?" Pronesla jsem svým vlastním tonem a zadívala se na oblohu. Když jsem si jednou rukou upravila masku na obličeji. "Uvidíme se tam." dokončila jsem zatímco jsem se pomalu rozešla pryč od nich. Nevěřila jsem tomu klukovi. Hold jsem měla takovou povahu. S tím jak se tu předvedl mi moc důvěry nedodal a tak jsem se rozhodla tam dostat svým vlastním způsobem. Ano, možná by mohl mít na mojí osobu něklik ppoznámek ale to mi bylo vcelku jedno. Ať si myslí cokoliv, nijak se mě to nejspíš nedotkne. Měla jsem toho za sebou už dost na to, abych se nechala jenom tak vytočit nějakým klukem, který si myslí, že když byl ve válce, v přední linii, je něčím výjmečný. Nevěděl nic o tom, čím jsem prošla za tu dobu nebo co jsem dělala. A já mu to rozhodně nehodlala nějak vysvětlovat. Ne. Kdo ví jestli bych to někomu říkala ale jedno bylo jasné, jemu rozhodně ne. Musela jsem se pro sebe trochu pousmát.

Takuya Chikori

Úprimne? Toto miesto bolo moje trénovacie územie, všetko tieto pasce a dokonca aj drak, všetko som to tvoril a trénoval s tým. Nakoniec som si myslel že by som ťa mohol vyzvať na území ktoré som tak dobre poznal. Usmial sa a zhodil si kapucňu. Biele vlasy mu zaviali vo vzduchu pričom mu zakryli polku tváre. Ja osobne nie, ale jeden z našich členov sa učil od veľkého hadieho majstra. Povedal a poškrabal sa na brade, už dlho o ňom ale nepočul. Keď si však všimol že sa Hikari rozhodla ísť po svojich tak sa len usmial. Bolo mu to jedno, človek ktorého uznával sedel priamo za ním. Drak švihol ešte raz krídlami pričom tlaková vlna vzduchu rozfúkala sneh všade naokolo a Hikari mohla uderiť peknú ranu vetra ktorý ju prinajmenšom aspoň zatlačil na zem. Krídla sa naposledy napriahli a on aj s Hanurom vystrelili k miestu stretnutia. A ešte.. zbaviť sa dôkazov.. Povedal si v mysli a spravil pečať. Kai.. Povedal s diabolským úsmevom na tvári, nemusel sa otáčať, zvuk mu napovedal všetko. Gigantická séria výbuchov skoro zničila celé miesto kde sa nachádzali. Hikari by odtiaľ mala vypadnúť skoro aby ju séria výbuchov nezabila. Drak nezastavoval a mieril na miesto určenia.