Jméno:
Maemi Kyokon
Věk:
16
Výška:
156
Krevní skupina:
A1+
Místo narození:
Takigakure no sato
Místo pobytu:
Takigakure no sato
Hodnost:
genin
Fóbie:
Sen:
Byť silná, byť šťastná a slobodná a dokázať ochrániť svojich blízkych, dedinu a ľudí v nej a byť silnejšia ako moj nevlastný brat!
Klan:
---
Kekkei Genkai:
---
Schopnost KG:
---
Styl boje:
Taijutsu často
Ninjutsu často
Genjutsu ---
Zbraně a vybavení:
Znv
Podstata:
Jej podstata je v podstate nepodstatná, lebo ona ako svoju podstatu využíva svoje motýle, ktoré sa živia jej chakrou . (Ako klan abumare)
Rodina:
Suur Karu
Vzhled:
Mám dlhé biele vlasi, prenikavo modré oči, bledú pokožku a po celom tele mám pečate – jazvy, v ktorých sú zapečatené moje motýle. Vidieť ich len pod svetlom sviece, každá jazva má striebristý odtieň. Nosím väčšie tričko, jedno plece odhalené suknu a topánky. (vid obr.)
Charakter:
Myslím si o sebe, že som celkom milá, ale nechcite a naštvať, lebo viem byť pekne nepríjemná a ironická a zákerná. Ale inak rada pomôžem a rada sa zasmejem, rada sa zabávam. Výcvik beriem vážne a vždy sa snažím čo najviac. Mám rada motýle moje ale i tie vo voľnej prírode a ak im ublíži niekto, moje oči sa zahmlia nenávisťou a zlobou. Troška pojašená občas šmatlavá a otravná, ale o tom by vám vedel hovoriť môj nevlastný brat.
Životopis:
Väzeň svojho teľa
Môj príchod nebol očakávaný, skôr sa mi zdalo, že ma tu vôbec nechceli. Nie žeby sa na mňa netešili, ale myslím si, že sa obávali jedného. Krutého dedičstva, ktoré som mala dostať do vienka a na celý môj život. A verte mi, ani jeden z vás, by nechcel taký dar. Ale ja som si ho nevybrala, ono si to vybralo samo. A tak som sa narodila, kvôli tomu, aby som každý deň len trpela. Aspoň to som si vždy hovorila a podľa toho som sa aj správala. Neznášala som všetko okolo seba, lebo všetko mi spôsobovalo bolesť. Nazývali ma motýľ, krehký a zraniteľný, ale ja som ním nechcela byť. Vždy so sa skôr cítili ako dravec, hladný po svojej koristi, a ňou bola sloboda, ktorá mi bola odopieraná. Častokrát som sa snažila vzoprieť sa nenávideného ale snaha nebola úspešná. Matka mi veľakrát aj so slzami v očiach hovorila aby som ešte vydržala, aby som bola silná, že keď príde čas tak mi pomôže, ale musím trocha vyrásť. Prečo musím čakať, veď každá minúta mi spôsobí bolesť, tak ako môžem čakať! Ako dieťa som nebola dobrá, k ostatným, ku svojej mame a ani k samej sebe. Chcela som sa tomu vzoprieť, ale len som to zhoršila. Veľmi rýchlo som dospela, a veľmi rýchlo som stratila ten úsmev dieťaťa a jeho nevinnosť. „Žiadne objatie, žiadne pohladenie, žiadny dotyk.“ Bol by zo mňa iný človek keby som túto vetu, nepočúvala stále.
Lekárky zápis
Meno dieťaťa: Maemi Kyokon
Dieťa bolo narodené 01:25. Na základe možného zdedenia epidermolysis bullosa (EB), boli vykonané testy. Podozrenie sa potvrdilo, testy boli pozitívne.
V 8 roku života
Sedela som za stolom a kreslila som krajinu za mojím oknom. Dedinu, plnú života a šťastných ľudí v nej. Klopanie na dvere mi nijako nevyrušilo, letmo som povedala „áno?“ a ďalej som sa venovala svojej kresbe akvarelom. Bola to moja mama, vždy krásna a usmievavá, ale oči sa jej vždy leskli od sĺz, ktoré potláčala. Sadla si ku mne na stoličku a chvíľu len pozorovala moje ťahy štetcom. Ruky som mala obviazané a obväzy boli trocha zašpinené od krvi. Ale také boli vždy. „Maemi, na chvíľku musíš teraz dávať pozor. Dnes ťa zbavím tvojho utrpenia, aby si sa mohla začleniť medzi normálnych ľudí a žiť plnohodný život.“ Moje zmysli zbystreli. Plnohodný? Pustila som štetec a moja mama my začala rozprávať o jej detstve.
Wuuka – rozprávanie mojej matky
Moje detstvo nebolo o nič lepšie ako to tvoje, nikdy som ti o ňom nerozprávala, lebo si ešte nebola dosť veľká na to aby si to pochopila. A keď si sa pýtala na moje motýle, vždy som ťa len vyhrešila, aby som ťa umlčala, ale to preto, lebo som čakala na správnu príležitosť. Tak teraz ma počúvaj.
Rovnako ako ty, i ja som sa narodila s chorobou EB, ako to mnohý nazývajú chorobou motýlích krídel. Spôsobuje mutácia 11 génov a prejavuje sa najmä na koži, na ktorej sa pri minimálnej mechanickej záťaži tvoria pľuzgieriky alebo trhlinky. Koža je krehká ako motýlie krídla, akýkoľvek tlak na ňu je rizikový a rany stále bolia. Ale to sama dobre vieš. No len ja som mala veľké šťastie, lebo sa stal pri mne zázrak. Aký? Jedného dňa priletel motýľ, jeho krásne modré krídla ma uchvátili. Ako žiarili vo svetle mojej izby, ale naraz prestal nimi mávať a padol mi priamo do mojich dlaní. Vtedy som zavolala na môjho brata, ktorý bol lekársky ninja. A poprosila som, či ho vylieči. Dokázal to a motýľ znova zamával krídlami a vzlietol ponad moju hlavu. Mala som priateľa, ktorého som nikdy nemohla získať. Nemala som kedy, lebo ma stále držali v jednej izbe, aby som si neublížila. Ale raz, zatúlaný kameň mi vrazil priamo do okna a rozbilo sa. Motýľ túžiaci po slobode uletel, darmo som ho prosila aby sa vrátil. Rozhodla som sa, že ho pôjdem znova nájsť, ale vyčerpanosťou od bolesti som sa zrútila vonku na studenej zemi. Brat ma priniesol domov a keď sme vstúpili do mojej izby, ccelá bola zaplnená motýľmi s modrými krídlami. Odvtedy ma začali ochraňovať pred akýmkoľvek zranením. Po nejakom tom čase ma navštívila jedna žena, ktorá mi po celom tele spravla malé pečate a do každej z nich mi zapečatila jedného motýľa. Vysvetlila mi, že ma budú chrániť a pomáhať mi a na oplátku sa budú živiť mojou chakrov, presne tak ako to je v ich klane, len oni majú chrobáky, ale ja motýle. A tak keď by sa mi teraz malo niečo stať, ak by ma chcel niekto udrieť alebo niečo podobné, spravia okolo mňa obal cez ktorý sa ku mne ten úder nedostane, pohltia jeho silu. Ale ja som sa snažila vymyslieť pre teba zlepšenie. Ja ti darujem mojem časť mojich motýľov, ale takých ktorých som sama, dá sa povedať vyšľachtila. Nebudú ťa ochraňovať, ale budú ťa liečiť. Ak sa ti vytvorí škrabanec, tak ti ho vyliečia, ale iba na úroveň, akou sa regeneruje telo bežného človeka. Nebudeš síce nesmrteľná, ale budeš rovnaká ako ostatný.
Slobodná!
Moja mama mi splnila môj sen, rovnako ako jej aj mne spravila malé jazvy v tvare pečatí, ktoré vidieť iba pri svetle sviečky. Striebristé ranky teraz ukrývajú modré motýle, ktoré mi pomáhajú. Nemusím si dávať taký pozor, keď niečo chytím do rúk alebo keď niekoho chcem objať. Rany ktoré by sa mi v tom momente vytvorili hneď zmiznú, vyliečia sa. Som ako každý iný človek a začala som sa ináč pozerať na svet. Neprišlo mi, že tráva je príliš tvrdá a že mi jej stebla vytvárajú odreniny na chodidlách, ale prišlo mi, že proste je stvorená na to, aby rozrosmiala každého človeka šteklením, keď prejde po nej bosí. Moje správanie sa veľmi zmenilo, znova sa do mňa vrátilo to dieťa, ktoré ma opustilo. Ale znova prišlo a s ním radosť, smiech, úprimnosť a aj tá naivita, ale tá kráča ruka v ruke s ním. Postupne som začala premýšľať aj nad tým, že by som sa chcela stať ninjom a ochraňovať moju dedinu a ľudí v nej ako to robia moje motýle. Ako oni ochraňujú mňa. Ale to som ešte netušila, že sa môj život zmení ešte viac. Jedného dňa mi mama povedala, že sa k nám bude sťahovať muž do ktorého sa zaľúbila a aj so svojím synom. 6e to bude môj brat. Na moje veľké prekvapenie a na ešte väčšie jej prekvapenie som sa potešila a radostne som ich uvítala. Tešila som sa, že mám zrazu bratra, sice nevlastného ale pripadal mi ako moja súčasť, moja spriaznená duša. A začala som sa ešte viac usmievať.
Akadémia
Keď som oznámila, že tiež chcem nastúpiť do akadémia, kam chodil môj nevlastný brat, mama ma chápala, lebo si všila, že on sa stal mojím vzorom a súčasne aj mojím sokom. Jeu bolo odmala dopriata voľnosť a sloboda a sila. Čo mne nie. Silou som nevplývala a slobodu som získala len nedávno, ale napriek tomu som mala srdce bojovníka, srdce tigra. Preto som sa tiež mohla prihlásiť do akadémie. A aj keď som bola šmatlavá akadémiu sa mi podarilo ukončiť , stále som sa snažila a nemienila som sa vzdať, až som sa zlepšila a stále sa zlepšuje a možno jedného dňa budem najlepšia. Tak snívam vždy keď sedím ticho pri jazere a moje motýle lietajú okolo mňa vo svite mesiaca a ich modrava sa odráža v mojich snehobielych vlasoch. [/spoiler]
Obrázek:
- Spoiler:
[Only admins are allowed to see this image]
Techniky:
Názov:
Chō shīru – motýlia pečať
rank: ---
Popis:
V tele má zapečatené motýle, ktoré sa živia jej chakrou. Automaticky ju liečia ak sa poraní. (motýle ju liečia len do úrovne normálnych ľudí. Nič viac. Je to jej súčasť.)
Názov:
Motýlia zbraň (názov) - Chō gan (názov zbrane) no jutsu
rank:
C (technika sa stále vyvíja a zdokonaľuje)
Popis:
Pomocou motýľov vytvorí zbraň, podľa jej mena a dokáže s ňou bojovať. Niektoré zbrane majú špeciálne schopnosti, ale tie ešte neovláda. Táto technika na úrovni C ešte nie je dotiahnutá a tak zbrane, ktoré vytvorí sa ľahko opotrebujú.
Ak niekto namieri zbraň proti nej, rozpadne sa na motýle, tak isto sa rozpadnú na motýle aj keď sa opotrebuje a oni sa znova vrátia do jej pečatí.
Názvy a výzory zbraní :
[Only admins are allowed to see this image]
[Only admins are allowed to see this image]
[Only admins are allowed to see this image]
[Only admins are allowed to see this image]
ZATIAĽ NEVYUŽÍVA (NEVIE) - ZBRANE SO ŠPECIÁLNYMI SCHOPNOSŤAMI
[Only admins are allowed to see this image]
[Only admins are allowed to see this image]
[Only admins are allowed to see this image]
:33
a povolím ^^ jinak je to moc pěkný :3