Aréna 3.! Sania vs Usagi!

Stáli ste voči sebe.Na váš súboj sa pozeralo veľa ľudí, no najviac bol sledovaný boj po dlhej dobe prvej senju genínke. Už dobrých niekoľko desaťročí nebol žiadny genín z rodu senju. No tentorkát to bolo iné. Váš mentor bol/la Mia Tsuki(Usagi-chan) Pripravený? Začnite!

Usagi Aburame

Prišiel do arény zo znudeným pohľadom a začal si obzerať okolie. "Ah ... kam som sa to zasa dostal ? Dúfam, že Yoko sa aspoň baví keď nič iné ..." Zahľadel sa pred seba na osobu ktorá taktiež prišla do arény čo mohlo znamenať len jedno, Usagi má vážny problém. "Eh ... Sensei ?" Zahľadel sa na Miu pričom sa tak nejak priblblo usmial. "Necítim sa na súboj proti žene ... môžem odstúpiť zo súboja ?" Spýtal sa z istými obavami, že jeho "žiadosť" bude zamietnutá.

Mia Tsuki

Pokrčila nad tím rameny, posadila se na jeden z kamenů na kraji, dál od Usagiho, aby mohla souboj sledovat. ,,To není můj problém. To jsou rozkazy z vyšších míst." pronesla lhostejně a čekala, až souboj začne. Byla přesně ten typ člověka, co poslouchá rozkazy do poslední tečky. Díky Reibiho sluchu slyšela Saniu už hodně z dálky. ,,Máš výhodu, že jsi přišel první. Souboj začíná, až udělá první krok do arény." pobídla Usagiho a pak se zatvářila dostatečně znuděně.

Sania Senju

Vchádzam do arény. Je tu už nejaký chalan. Som trochu nervózna. Predsa len. Je to prvý zápas a ja som len teraz vyšla z akadémie. Uff. Prečo len sa robia takéto hlpe súboje, keď ešte ani nie sme rozdelení do týmov? Stále som sa nestretla so svojim senseiom. Vidím však Miu Tsuki. Ešte si ju pametám. Kívnem jej na pozdrav, vcelku úctivo. Nerozhliadam sa, ale aj tak viem, že v hľadisku je viacero ľludí zo Senju. Ah.. keby tu en neboli. To ma rozhádže asi najviac. Nádych, výdych. Kľud. Dnes odídem spokojná. Ukážem to najlepšie, čo vo mne je a nebude dôvod na hanbu, ak by som náhodou prehrala, čo sa však nestane! Rýchlo si súpera premeriam. Teda, vyzerá dosť starší, má taký divný plášť, ale to neriešim. Zastanem asi 7 metrov od súpera. Neviem kto to je. Dofrasa! Čo na mňa vytiahne. Som však tu a súboj začína. To bude ešte zaujímavé. V duchu si prechádzam techniky, ktoré viem. Základné z akadémie a tie, čom som sa naučila neskôr. Tak, či tak. Dám do toho všetko! Som v strehu, kolená mierne pokrčené. Telo napnuté. Vnímam prúd chakry. Počkám, nech začne súper. Som pripravená.

Usagi Aburame

Zhlboka sa nadýchol a sklonil hlavu k zemi. "Prečo to vždy schytám ja ... ?" Spýtal sa v tichosti pričom vykročil smerom k Sanii. "Volám sa Aburame Usagi ... teší ma." Oznámil Sanii popri čom k nej natiahol ruku a čakal či ona spraví to isté. "Kabutomushi no Buki ...." Povedal si v mysli pričom sa konečne trocha uvoľnil. "Nezaútočím na ňu pokiaľ sa neodzdraví no musím byť pripravený keby náhodou hneď zaútočila."

Tsuki Mia

Přelétla Saniu pohledem. ,,Co Hokagemu přeletělo přes nos? Ne, že by nebyla dobrá, ale postavit jí proti někomu takovému?" odfrkla si nespokojeně, připravená do souboje zatáhnout, kdyby se něco stalo. Podrobnosti neznala, ale byla obeznáme s tím, že Usagi není úplně normální. ,,Pro tvou informaci, děvče. Souboj začal, když jsi vstoupila do arény. Tak tam nestújte, nemáme na to celý den." vybídla oba dva.

Sania Senju

Za normálnych okolností.. ak by sme neboli v aréne, alebo tak nejak, tak by som tomu chlapčisku asi vyprskla do ksichtu a rozrehotala sa. Len tak.. aby si nemyslel, že som taká milá. Ale dopekla! Od kedy som vyšla z akadémie, tak normálne okolnosti skoro nikdy nie sú. Tak či onak. Medzi mnou a chlapčiskom.. teda.. Aburame Usagim je stále ešte priestor. Rozhodnem sa byť úctivá. Predsa len, bude tu zápas ktorý by mal byť fér a díva sa viacero ľudí zo Senju. Tak len spojím ruky a hovorím. "Som Sania Senju." A jemne sa predkloním s rukami spojenými pred sebou, no stále nespúšťam oči z Aburame Usagi. Nepodám mu ruku. Nech sú toto akékoľvek nezvyčajné okolnosti, neznamená to, že dnes budem nejaká extra priateľská. Už stačí to, že nie som drzá. Avšak, ani tónom hovoru, ani gestami nepôsobím provokatívne. Stále neviem, kto to predo mnou stojí. Žiadny klan Aburame nepoznám, takže to asi bude normálny genin. To ma trochu upokojí, ale keď vidím, aký je starý, tak ten mal času na tréning určite viac. Akonáhle ukončím jemný úklon, tak som v bojovej "póze" ktorá spočíva z rúk pri tele, ale pripravených na boj a stále vnímam prúd chakry. Práve chakra je pre Senju klan jedna z najdôležitejších zbraní. Dvíham pravú ruku a kývnem mu. Začni. Hovorí za mňa gesto. Ak bude útočiť z blízka, ubránim sa. Aj z diaľky, vyhnem sa. Som pokojná. Ak je pravda, že súboj začal, akonáhle som vošla, tak to mám možno aj trochu šťastie, že som sa stihla zorientovať a nezaútočil na mňa Aburame Usagi hneď. Aj keď... ktovie. Možno by to tak bolo lepšie.

Usagi Aburame

Keď sa mu Sania poklonila len sa začal škrabať na hlave a mierne naklonil hlavu. "Je fajn, že sa zdravíš tak zdvorilo no ja som si chcel len podať ruku." Oznámil jej odmeraným tónom pričom začal ustupovať vzad. Vložil ruku do vrecka pričom si v ňom začal vytvarovať z chrobákov kunai ktorý následne vytiahol z vrecka a hodil ho priamo proti Sanií. "Tento zápas bude celkom nudný ..." Povedal si v hlave pričom sa Sanií otočil chrbtom a začal kráčať preč od nej. "Skúsim ju dostať na strednú vzdialenosť. Pokiaľ to nevyjde budem musieť použiť kombinované Nin-Taijutstu." Oznamoval si v hlave no zrazu si pevne schmatol vlasy a privrel obe oči. "Usagiii ... si si istý, že ju nechceš dostať hneď ? Bol by to začiatok tvojej starej cesty ... spomínaš si ?" Usagi sa nakoniec učupil a otočil sa na Saniu pričom čakal čo spraví proti tomu Kunaiu ale pre istotu si začal vo vrecku vytvárať ďalšie dva kunaie.

Sania Senju

"Zadrhni sa!" poviem absolútne bez rozmyslu, ako reakciu na Aburame Usagiho odmeraný tón. Nechápem, ako niekto dokáže byť stále slušný, keď ja to oskúšam len teraz a ani to sa neoplatí.. Keď však začne chlapčisko ustupovať a šmárať do mňa kunaie. To je nechutné! To je z chrobákov! Rýchlo mi došlo, že tento Aburame Usagi má pod palcom chrobač, ktorú si chová vo vlastnom tele. Avšak, už sa nad tým nezamýšľam, aké je to odporné. Mať kopu parazitov vo svojom vlastnom tele. Vďaka tomu, že Aburame ustupuje, tak sa vytvorila nejaká vzdialenosť. Stihla som vyskočiť do vzduchu a dávam pozor, aby sa ma žiadny kunai nedotkol ani náhodou. Nemôžem si dovoliť, aby na mňa nejaká tá chrobač vyliezla. Neskáčem však vysoko. Len aby som preskočila na mňa mierené kunaie a už skladám pečate. "Suiton: Homatsu rappa!" Dávam si pozor, aby preleteli popod mňa a už "pľujem" na Aburame hrubý prúd bubín (asi 3 metre v priemere). Malo by ho to spomaliť a aj zasiahnuť. Dosadám na zem a už pľujem trochu vyššie, ako on čupí takže nenapálim všetko priamou čiarou do zeme. Avšak, keďže má prúd 3 metre do priemeru, tak zasahuje svojim spodkom aj zem. Prúd ľahá asi 10 metrov odomňa, čo by malo stačiť, keďže Aburame nestihol ustúpiť za tú chvíľku (keď cúval, aby vytiahol kunaie) až tak ďaleko. Keď podával ruku, tak sa približoval, potom sa vzdialil, takže sledujem, ako je v takmer rovnakej vzdialenosti, ako keď som prišla. Tak či tak, bude veľký spomaľujúci fľak. A ja už skladám ďalšie pečate. Toto musí skončiť rýchlo. Než sa tá chrobač rozlezie. Kunaie leteli dosť silno a ďaleko. Očkom mrknem po chrobači kunaiovitej. Chrobákom sa vyhnem!

Usagi Aburame

Usagi okamžite zaregistroval ako Sania preskočila jeho kunaie no to aj tak nejak očakáva. Keď Kunaie odleteli dostatočne ďaleko od nej tak sa rozptýlili na väčšie množstvo chrobákov ktorý dopadli na zem. Náhle si však všimol, že tá kunoichi po ňom poslala nejakú techniku. "Suiton ? Prečo mám bojovať proti Suitonu ?" Znudene si povzdychol pričom natiahol len pred seba ruky a nechal aby mu chrobáci obalili celé telo čím Usagi zabránil tomu aby sa namočil od tej techniky. "Toto bude celkom problém ..." V mysli premýšľal nad tým ako ten boj ukončiť čo najskôr no na druhú stranu bol celkom unavený z toho vôbec niečo robiť. Keď technika tej Kunoichy skončila Usagi sa len pousmial a zhlboka sa nadýchol. "Problém je v tom, že sú to bubliny, že ? To znamená, že sa zvyšuje trecia sila na zemi ... hmm." Pobavene na Saniu žmurkol a mávnutím ruky odvolal chrobáky zo svojho tela na chrbticu. "Keď to nepôjde po zemi tak to bude musieť ísť vzduchom." Uložil sa na všetky štyri a len čakal kým chrobáci dokončia krídla. Medzi tým sa však niekoľko chrobákov ktorí boli predtým hodený ako kunaie začali prechádzať zo zadu na Saniu.

Sania Senju

Fajn.. stratégiu mám. Chvala bohu som dávala pozor aj na spomínanú chrobač kunaiovitú. Čo sa stane z gule chrobákov, keď ju hodíte o stenu? Rozlezie sa! To isté som čakala od kunaiov. V podstate som aj celkom rada, že tie kunaie nenechal sa rozliezť ešte, keď boli podomnou, kým som bola vo vzduchu. Ale tak.. jeho chyba. Nenechám na seba chrobáky vyliezť. Stále mám ruky zopnuté v poslednej pečati a skáčem na najbližší koniec bublinovej škvrny ku mne, ale zároveň na najvzdialenejší od Aburame Usagiho. Hovorila som, že chrobákom sa vyhnem. Stačí dávať pozor. Doton: Moguragaure no Jutsu. Ešte stihnem zahliadnuť, ako sa mu z chrbta chrobačou tvarujú akési krídla a už som pod zemou. Presne tri metre hlboko a idem ešte trochu hlbšie. Držím sa pod penou. Kým so bola hore, dávala som si sakra pozor na to, kam pľujem bubliny, takže mám prehľad. Začnem sa prehrabávať smerom do stredu škvrny, avšak idem dosť pomaly. Ako pri moguragakure.. Nie som si istá, či tie jeho chrobáky nevedia aj hrabať, tak cez tú škvrnu by sa nemuseli tak rýchlo prekopať.

Usagi Aburame

"Uh ? Ako to ..." Zarazene pozoroval ako Sania zmizla pod zemou no nakoniec sa len usmial. "Vie približne kde som ... to je výborné. Mushi Bunshin no Jutstu ..." Povedal si v hlave pričom len vyskočil do vzduchu no na zemi ostalo niekoľko chrobákov ktorý sa vytvarovali do Usagiho podoby. Krídla ktoré sa Usagimu ešte nestihli dotvarovať mu dokázali poslúžiť len na ako taký dlhší skok mimo tej bublinkovej techniky. "Čo je to za podvody ... pokúšať sa znehybniť moje pohyby trením." Zarazene sa pozeral na svoj klon pričom chrobáci ktorých mal na chrbte dopadli na zem a začali sa zavŕtavať do zeme. "Keď zistí, že som sa premiestnil na iné miesto bude chcieť zrejme prísť pod zemou ako to robí teraz. Nesmiem jej dovoliť mať takú výhodu." Medzi tým sa chrobáci ktorý šli po Sanií predtým zoskupili na jedno miesto a vyčkávali.

Sania Senju

Ah.. Hore sa to stále strieda. Najprv ľahšia váha, potom ťažšia. Počkať. Teraz sú dvaja... Urobil klon! A zrejme nejaký hmotný, keďže naňho pôsobí magnetická sila. Doteraz nechápem, na akom princípe funguje orientovanie sa v priestore pri moguragakure, len proste viem, čo kde je. Takže.. Ideme na to logicky. Jeden stojí stále v bublinkách.. Dobre, tak to bude určite klon! Lebo nech toto chlapčisko seká akékoľvek chyby, predsa nie je dementný. Sám sa mohol presvedčiť, že ho to spomaľuje. Takže, skutočný bude ten druhý. Avšak cítim, že čosi malé sa okolo neho hemží trochu nižšie od neho. Chrobač! Poviem si, i keď si nie som celkom istá. Zase až tak perfektne to neviem, len viem, že je to malé a ide to do hĺbky a viem, že to prišlo z povrchu. A keďže toto chlapčisko ukázalo len tú svoju nechutnú chrobač, tak predpokladám, že je to ona. Predsa len. Ja som pod zemou, chránená bublinami. Neviem, či to vie aj on, ale určite si nebude len tak stáť na zemi nechránený, keď ja z nej môžem kdekoľvek vyliezť. Je to ako šach. Kráľovná (najsilnejšia figúrka) musí byť vždy chránená! Zasa cítim ďalšiu kôpku niečoho na zemi, čo sa zhlúčilo. Už nevzniklo len tak. Spomínam, čo bolo na povrchu. Chrobač kunaiovitá! Samozrejme! Ale čo urobím? Mohla by som vyliezť zo zeme z použiť Homatsu rappa, aby som pokryla zem. Tým by boli jeho chrobáky v riadnej kaši.. Ale! Mala by som však problémy aj ja. Teda by mi ostali len shurikeny a kunaie či bomby.. A on zjavne môže vzlietnuť a možno má pod trikom schovanú aj nejakú nechutnú lietajúcu chrobač. To by som mala problémy len ja, takže to nie... Keď však vyleziem hore, nemôžem si len tak stáť lebo ak by sa na mňa pustili chrobáky z Aburame Usagiho, alebo z klonu, alebo z kôpky kunaiovitej, tak by som mohla mať vážny problém sa im vyhnúť. Čítala som, že chrobáky sú schopné vysávať chakru. A v mojom prípade by to bol veľký problém. Mám veľa chakry, nie som ani veľmi rýchla, ani silná. Túto stránku vyrovnávam chakrou. Takže. Idem preč od bublinovej škvrny a v hlave skladám ďalšiu taktiku. Musím kombinovať nin a tai jutsu. Zrejme budem musieť ich aj kombinovať spolu s vybavením. Ak sa ho dotknem, s najväčšou pravdepodobnosťou na mňa nasadí nejaké chrobáky, čo mi budú brať chakru. Takže to bude musieť prebehnúť veľmi rýchlo. Údery musia byť krátke a účinné, aby na mňa nestihlo naliezť veľa chrobákov, nech im moje vysatie chvíľu trvá. Trochu ma mrzí, že nemám ako element katon. Oveľa lepšie by sa mi o tie chrobáčiky postaralo, ale tak čo už. Tak, či onak, ak sa mu na mňa podarí dať chrobáky, tak len vtedy, ak sa mi ho podarí udrieť a ak sa mi ho podarí udrieť, tak jednoznačne to tak rýchlo nerozchodí. Ibaže by sa sám dokázal premeniť na chrobač. To by bolo v prdeli... Ale tak.. nezamýšľam sa nad tým. Ak by to dokázal, tak potom je to jasné. Súper, ktorého nemôžem udrieť, ani porezať.. teda, nemôžem zraniť. Všetci by museli uznať, že tento zápas nebol rovnocenný. Ak sa mi ho podarí poraziť, alebo zraniť, zranená budem aj ja. Beriem toto riziko na vedomie a prekopávam sa hore. Sledujem situáciu. Klon je oproti Aburame. Kôpka chrobače je približne na tom mieste, kde som predtým stála ja, keďže na mňa nepreliezli. Fajn. Tak sa stále prekopávam pod zemou k okraju arény. Chvala bohu viem chodiť po stenách. Keď už som asi 3 metre od steny arény, tak sa prekopávam hore. Nie som vyčerpaná, ale už cítim, že z chakry ubudlo. Skončí to rýchlo! Smerom hore pridám a nakoniec vyskočím z pod zeme. Nie vysoko, ale už skladám pečte. Nemôžem si dovoliť stáť na mieste, alebo zaháľať, alebo sa zbytočne vykecávať. Chrobáky sú svine! Musím konať!

Usagi Aburame

Znudene sledoval ako klon stojí v bublinkách a snaží sa dostať mimo ne no moc mu to nejde. "Takže takto to je ... Usagiki ? Áno Usagi ? Potrebuješ ma teraz ... pri boji ? Je to celkom ironické vieš o tom ? Ticho .... dávam ti na výber Usagiki ... vymeníme sa no nesmieš ju zabiť. Tento zápas nieje pre mňa a ja sám nedokážem udrieť ženu. A preto tu mám teba." Usagi sa náhle usmial a začal sa naťahovať. "Ah ... krásne vôňa slobody ... tak kde je tá ženská ktorá ti žere život Usagi-nii ?" Usagi sa začal obzerať všade naokolo keď si v tom všimol, že Sania vyliezla zo zeme a začala skladať pečate len sa pousmial a natiahol smerom k nej ruku. "Už chápem prečo ho tento zápas tak strašne nudil ..." Odvetil polohlasne pričom sa chrobáky z kôpky zmenili na mini kópiu ktorá sa rozletela smerom k Sanií a klon sa rozprášil na chrobáky ktoré začali poletovať do strán aby zabránili Sanií vo výhľade na Usagiho. Samotný Usagi spravil krok vzad pričom však pred ním ostal klon ktorý mal dostať prípadnú ranu. "Som rád, že Usagiho techniky nespotrebovávajú chakru ako u bežných ľudí."

Sania Senju

Bunshin no Jutsu! A sú zo mňa 4 Sanie, z toho jedna stojí presne predomnou a ďalšie dve hneď po jej boku. Keďže stojím na okraji arény, predomnou je chrobačí mrak, ďašie tri Sanie a ja nič nevidím, tak to vidím na jedinú taktiku. "Chodte naňho po rôznych stranách postupne a vyhýbajte sa chrobákom." Poviem potichu a rýchlo, a znova skladám pečate. Ak nevidím ja naňho, tak čisto teoreticky, ani on na mňa. I keď je to jeho chrobač. No.. neostáva nič, len dúfať.. Moguragaure no Jutsu! Už cítim vyčerpanie, ale ešte na jednu, dve techniky by mi mala chakra stačiť. Vnáram sa do zeme, pričom stále pred sebou vidím klony. Avšak až keď som pod zemou, tak sa rozbiehajú do strán. Jeden ide po okraji arény a prechádza na stenu. Druhý ide dookola mraku z druhej strany a tretí ide za tým druhým. Nech to vyzerá tak, že bežím a mám pri sebe krytie. Možno až príliš nápadné. Ale klony sa rýchlo rozprášia. Prekopávam sa pod zemou asi 2 metre hlboko avšak dookola, keďže myslím na chrobač, ktorú Aburame Usagi nasadil do zeme. Cítim ju. Rýchlo napredujem, tak rýchlo, ako je pri Moguragakure len možné. Chrobači pod zemou sa vyhýbam asi na 5 metrov. Proste ju cítim. Presúvam sa za Aburame Usagiho. Avšak až teraz som si uvedomila, že sú dvaja. Do pekla!! Ktorý je ktorý? Namoment ma chytá panika. Avšak, viem sa ovládať. Šach! Mysli logicky! Jeden je v predu, druhý je vzadu. Tak ktorý asi bude ten pravý? Na jednej strane.. kráľovná musí byť vždy krytá.. ale... je klon krytie? Ovláda ten nechutný hmotný klon rovnaké techniky ako Aburame Usagi?... stálo by za to obetovať Aburame Usagimu samého seba? Neviem.. Stále neviem, ktorý je pravý.. i keď teraz logicky mimo šach.. postavil by pred seba určite klon! Aj ja so to tak urobila... Fajn.. tak ten zadný je asi pravý, ale stále to neviem naisto. Prekopávam sa a som asi meter hlboko za Aburame Usagim asi 10 metrov. Cítim, že chrobač tu nie je. A pokiaľ viem, tak ju nahrnul na mňa, kým som stála na druhej strane. Cítim, že klony tlakom Aburameho techník podľahujú. Fajn. Ešte jeden, dva posledné ťahy. Skladám pečate. Musí to skončiť! Chakra nepustí! Ešte mám, ale nevydržím dlho.

Usagi Aburame

Chvíľu sa snažil sledovať čo Sania robí no keď ucítil, že jej značne poklesla chakra len sa usmial. "Už neostáva moc času kým jej dôjde všetka chakra." Pousmial sa keď sa v tom rozbehli štyri klony po stranách arény. "Oh ... Bunshiny ? To znamená ..." Chrobáci ktorý lietali zo strany na stranu sa zrazu rozdelili na dve skupiny ktoré leteli na klony po oboch stranách. Keď však chrobáci narazili na klony doslova nimi preleteli. "Žiadna chakra ? Obyčajný Bunshin ?" Klon ktorý chránil Usagiho spredu sa zrazu rozpadol na chrobáky ktoré pokryli zem okolo neho v rozsahu asi dvoch metrov. Chrobáky nechali klony na pokoji a prileteli Usagimu na rukypričom sa tam len tak usadili a čakali. "Tak kde si ... ?" Spýtal sa viac-menej zúrivým tónom hlasu.

Sania Senju

Shikyaku no Jutsu! Posledné jutsu. Stále som pod zemou, ale veľmi blízko povrchu. Na hlave mám asi len 30 cm pôdy. Cítim, že keď prestáva pôsobiť technika, tak mi spolu s narastajúcou silou, pazúrmi a tesákmi taktiež tvrdne pôda dookola. Musíme to ukončiť! Tak či onak... chakra nepustí. Zapriem sa do nôh a veľkou silou vyskočím zo zeme. Určite to bol perfektný efekt. Chrobač má okolo seba v zemi. Cítila som ju. Teda musí byť útok z hora. Taktiež, ako si práve všímam, má tú chrobač aj na rukách. Nemôžem si dovoliť, aby ju na mňa poslal kým budem letieť v skoku. Ani by som sa ho nedotkla. S touto chakrou by som vydržala len krátko odolávať vysatiu. Kým padám na zem vyťahujem 5 shurikenov z puzdra na pravom stehne a keď dopadám na zem, tak ich hádžem po Aburame Usagim a hneď na to sa hádžem na 4 nohy. Som pripravená. Potrebujem, aby sa Aburame pohol z fleku. Najlepšie niekde do zadu. Ale ak urobí akísi štít, tiež to nebude na škodu. Aspoň ho to rozptýli a chrobač nahromadí na viac-menej jeden flek. Kunaie idú približne v dvoch radoch s asi 40 cm priestorom medzi sebou.

Usagi Aburame

Keď Sania vyskočila zo zeme na moment sa prekvapil no nakoniec sa len blažene zasmial a čakal čo bude robiť. Náhle po ňom hodila niekoľko Shurikenov pričom sa rozbehla priamo na Usagiho. Ten sa však nepohol a len natiahol pred seba ruku a vystrelil niekoľko rád chrobákov oproti Sanií tak aby obleteli Shurikeny. Keď Shurikeny doleteli k Usagimu nepokúšal sa im vyhnúť no všetkými sa nechal trafiť priamo do ruky. "Úbohé ... na nič viac sa nezmôžeš dievčina ?" Spýtal sa pobavene pričom občasne sledoval ako mu tečie krv z ruky no hlavne sledoval ako sa k nemu približuje Sania.

Sania Senju

Kašlem na to. Hneď po hodení shurikenov sa rozbieham obrovskou rýchlosťou asi 5 metrov keď vyskočím do vzduchu aby som sa vyhla radom chrobákov. Neskáčem však vysoko. Iba na toľko, aby som sa vyhla chrobači a s vycerenými zubami a rukami vpredu pričom je pravačka pripravená do pravého háku pričom triafa krk a ľavá ruka na zospodu pričom mieri na hrudník a ruku, čo ňou "pochytal" shurikeny stláčam medzi kolená, aby ma náhodou Aburame Usagi neporezal vlastnými shurikenmi. Nechcem ho zabiť, preto mu do hrdla len udieram. Potrhať mu ho zubami nechcem. Je mi jasné, že chrobákom, čo teraz môžu vyjsť z neho sa už nevyhnem a ani tým, čo sú v zemi. V podstate som na Aburame Usagim istým spôsobom zakvačená a po údere do hrudníka a do krku pokračujem veľko rýchlosťou ďalej. Ľavačkou do tváre, a súčastne pravačkou do ľavého rebrového oblúku, pričom mám stále obrovskú silu spôsobenú technikou. Zasahujem žalúdok, potom zas na striedačku. Ľavou rukou do pečene a pravou ho riadne udriem do ľavého ramena. Všetko je spravené s obrovskou silou a už priam čakám praskanie kĺbov a rebier. Dajú ho dokopy. Zabiť ho nechcem. AJ tak. Chrobáky ma vysajú, ale aspoň robím, čo môžem.

Usagi Aburame

"Eh ...?" Nestihol nijak reagovať a tak len stál a čakal až doň Sania udrie. Keď však Sania udrela mohla len vidieť ako z Usagiho kože vyletelo menšie množstvo chrobákov ktorý celí čas držali na ňom ako taký prirodzený štít. Usagi len v rýchlosti schmatol Saniu za brucho a z ľahkým úsmevom jej naznačil, že už je koniec. Zo zeme náhle vyleteli všetci chrobáci ktorý ihneď vleteli na Saniu a začali jej požierať aj zostávajúce minimum chakry. "Vtipné bude keď začne prekonávať limity chakry a bude sa pomaly zabíjať ..." Prehlásil si v hlave pričom len tak-tak ustával všetky Saniine útoky. Síce ucítil, že mu začali praskať niektoré kĺby a kosti no celí čas sa len smial a pozoroval ako Sania bude slabnúť. "Bol to dobrý boj ..." Prehlásil polohlasne pričom Sania mohla pocítiť ako sa jej do žalúdka začali zavŕtavať chrobáky ktoré vyšli z Usagiho ruky.

Sania Senju

Cítim tú nechutnú chrobač na sebe. Skončila som. V bolestivom kŕči zatnem zuby a zasičím, keď pocítim, ako sa mi tá chrobač zavŕtava do brucha. Ani poriadne nevnímam, čo Aburame Usagi hovorí. Len čosi ako "dobrý boj" alebo také niečo. Ah.. Keby to bolo také krásne.. keby len príšerné vyčerpanie vystriedala príšerná bolesť. Ale teraz nie. Teraz je všetko v kope. Vyčerpanie, bolesť. Posledné sily dávam do nôh a rúk a odrážam sa od Aburame Usagiho najsilnejšie, ako viem. Posledná vec, ktorú robím s technikou. Bez nej by som nemala toľko sily, a bolo by som vydaná na nemilosť Aburame Usagimu. Takto som rada, že zvládnem aspoň bezpečne ujsť. Nie je to nič šľachetné, ale prirodzená súčasť každého človeka je pud sebazáchovy. Tak prečo ísť proti nemu? Ešte pri tom len v zápase? Cítim, že som skončila. Cez chakru nepôjdem. Je to moja najsilnejšia zbraň a.... či sa mi to páči, alebo nie ... tu zlyhala. Dopadnem na zem asi 7 metrov od Aburame Usagiho. Stále na sebe cítim chrobáky, aj v sebe. Príšerne to bolí. Ani na moment nie som schopná byť sklamaná, alebo ponížená. Bolesť a vyčerpanie všetko prehlušili. Dopadla som štvornožky na kolená a dlane bruchom smerom k zemi. Nie som si istá svojimi vlastnými kolenami. Avšak trhane vstávam oči nespúšťajúc z Aburame Usagiho. Dvíham pravú ruku a najhlasnejšie, ako vládzem, hovorím "Vzdávam sa". Som prekvapená, aký je môj hlas slabý. Zrazu pocítim príšernú bolesť vnútri. Kdesi v bruchu. Neviem, či už sú vnútri žalúdku, alebo sa zastavili niekde pred ním, alebo si prevŕtavajú cestu kdesi pomedzi orgány. Nie som schopná to identifikovať. Bolesť je neznesiteľná, ž nemám silu ani zaťať zuby, ani kričať, ani plakať, ani nadávať, ani poriadne rozmýšľať, či vnímať. Nič! Zrádzajú ma vlastné kolená a ja len padám na zem. Nech to skončí... Prosím.. Posledná myšlienka predtým, ako padám na zem z kolien, na pravý bok a strácam vedomie.

Usagi Aburame

Keď Sania prehlásila, že sa vzdáva Usaghio úsmev pomizol. V rýchlosti si vytrhol shurikeny z ruky a hneď nato dopadol na kolená. "Ah ... je celkom hlúpe mať také slabé telo ... nemám pravdu ?" Spýtal sa z úsmevom na tvári pričom prikázal chrobákom aby zo Sanii vyliezli najrýchlejšie ako to len šlo. Tesne predtým než začala Sania padať na zem sa Usagi taktiež zložil no od bolesti a nie od vysilenia. "Vždy to tak dopadne ... Usagiki zničí celé moje telo ako to len ide a potom jednoducho zmizne. Súboj som vyhral ... to je hlavné. Oponent prežil ... dobrý začiatok v predsavzatí prestať zabíjať ..." Hovoril si v mysli pričom len ležal na zemi a čakal kým príde tým medikov ktorý by ich mal ošetriť.