Hyoga Chikei Úroveň C-A

Po predstavení sme vyrazili na onu misiu. Opustili sme bránu a bežali sme na sever od dediny. Cestoval sme asi hodinu. Po lesoch a kríkoch sa pred nami začala vynárať nová zem. Bola to zem ľadu. Všetko okolo nás pohlcoval sneh. Jediný zvuk ktorý sme počuli bol zvuk padajúcich vločiek a naše kroky. Dorazili sme do dedinky na začiatku tejto krajiny. Pred nami sa týčili veľké hory. Boli to tajomné hory ktoré ukrývali veľmi veľké tajomstvo. Kráčali sme ďalej až sme sa dostali do nejakého obchodu. Ukázal som im lístok a predavačka ihneď prikývla a doniesla nám veľké batohy. Boli presne štyri. Dal som vám každému jeden. Toto sú naše zásoby. A teraz už sme pripravený môžeme vyraziť. Vyšli sme von a vyrazili sme smerom k horám. Náš dych nabral hustotu a tak sme mohli vidieť oblačiky dymu. Počas cesty som začal rozprávať. Takže.. naša misia je to tu preskúmať. Nikto sa tu odtiaľto nevrátil. Kolujú sa šíri že tu je nejaké ľadové monštrum. Samé báchorky.. asi to bude nejaký ninja ktorý prežil masaker klanu Yuki.. Ak to bude tak, tak sa oňho musíme postarať. Napáchal veľké škody. Kráčali sme stále hlbšie a hlbšie. Aaaaah! náhle sa ozval krik. To bude náš človek! Okamžite som vyrazil a bežal na miesto odkiaľ išiel výkrik. Našli sme tam už len zúbožené telo istého ninju z iwagakure no sato. Na krku mal dve bodky. Upír? To je hlúposť.. nikto taký už nemôže existovať! Kráčal som ďalej za odtlačkami krvi a po ceste som nachádzal samé mŕtvoly ktoré boli zamrazené. Boli tu rôzne zvyšky ninjov. Čelenka z Kiri, aj ninjovia z Kumo, Konohy a Iwy. Proste zo všetkého trošku. Myslel som si to..Nakoniec tie chýry boli pravdivé. Chýry že útok na Konohu bol plánovaný postavou ktorá vraj ovládala Hyoton. Podišiel som až ku telu jedného anbuho z Konohy. Kľakol som si a položil mu ruku na masku. Toto nemohol spraviť obyčajný ninja!

Yoko Nadare

Celou dobu se tvářila lehce nezúčastněně. Šla mlčky a poslouchala instrukce, jako vždycky. Elita Konohy? Proč ne, je přeci poslední Nadare, co ji zůstal věrný. Tak ať to stojí za to. Ve skrytu duše měla radost, naučila se konečně novou techniku a ve svitcích, které zůstaly neponičeny našla ještě asi další dvě. Bude se na to muset pořádně podívat. ,,Ne to očividně nemohl. Pravděpodobně to nebyl obyčejný ninja, ale obyčejný ninja se zbroušenými zuby, úchylkou na krev a podstatou ledu. Velmi nezvyklé, že? Kdyby se někdo z vás zamyslel, dojde vám, že takové lidé pochazí z Mlžné země." povzdechla si otráveně.

Usagi Aburame

V tichosti kráčal za ostatnými pričom mal na chrbte len tašku ktorú dostal ako všetci. Síce mal na sebe len ľahké oblečenie no chlad mu tak moc nevadil keďže sa v ňom stále pohybovali chrobáci ktorý ho zahrievali. Keď narazili na niekoľko mŕtvol trocha sa pousmial no hneď to zakryl kamenným výrazom. "Prišli sme si aj my pre smrť ? Ironické ... Aburame ktorý je vykázaný z klanu ... posledná živá Nadare a nakoniec dievča ktoré sa mi dokázalo vyrovnať v aréne." Nakoniec len kývol hlavou aby zahnal takéto myšlienky a kráčal ďalej za ostatnými.

Sania Senju

To ani nechcem vedieť, akí ťarbáci musia byť ostatní, keď práve ja som sa dostala do elitného tímu. Tak mi behá hlavou. Premeriam si to dievča, čo ide kdesi predomnou. Nepoznám ju, ani neviem ako sa volá, ale mám s ňou byť v tíme. No paráda... A tuto za mnou, kdesi sa vlečie Aburame Usagi. Ešte stále neprebolela prehra v aréne. Hoci Aburame Usagiho aspoň trochu poznám.. presnejšie, viem ako sa ten ninja volá a viem že má pod palcom veľmi rozmanitú a nechutnú chrobač, ale neviem, či je to s ním lepšie, ako s babou vpredu. V podstate sú pre mňa obaja cudzí a nedôverujem im, že mi pomôžu, ak by som potrebovala pomoc a ani na druhej strane mne na nich nezáleží natoľko, aby som sa kvôli nim hrnula niekam do pekla. Nič proti nim, ale sú pre mňa prakticky cudzí. Myslím, že nám mali dať viac spoločných tréningov, alebo také niečo, predtým, ako nás poslali na misiu. Nesmiem tak myslieť! Dofrasa! Sme jeden tím! A je jedno, že v ňou som ja, chlapík, ktorý zo mňa v aréne spravil chrobačný šalát a babizňa, ktorú vôbec nepoznám a chlapík, ktorý nám veľkodušne práve podáva batohy s výbavou. Takto sa snažím sama sebe uveriť, ale ide to len veľmi ťažko. Chýba mi istota. Istota v členoch "elity genínov" či jak to.. Taktiež pochybujem, že oni dôverujú mne. To dievča mňa poznať nemôže a Aburame Usagiho som prakticky napadla. Ah... toto nie je dobre načasované. Počúvam pokyny a ako ideme do hôr, tak mi aj vzduch v pľúcach hustne. Dych sa stáva viditeľným. Sledujem tú spúšť okolo seba. Namoment zabúdam na svoje obavy. Ninjovia sú tu prakticky na súčiastky a keď vidím mŕtveho anbu, tak mi teda nie je všetko jedno. Ostražito sa rozhliadam okolo seba. Čo je to dopekla za človeka? Keď narobí takúto spúšť? A prečo proti nemu poslali genínov? Elita, neelita.. Čo sa to tu dopekla deje? Vidím rôzne čelenky. Je to pre mňa tak trochu zážitok, lebo ešte nikdy som nevidela ninju z inej dediny. Teraz už vidím.. mŕtvych. Škoda.. No nič.. "Kde máme toho "upíra" ?"

Shiro

Tento ninja vyzerá že je veľmi silný.. Určite ho nepodceňujte. Podišiel som ku jednému telu z Konohy. Kopol som do neho a pozrel sa mu do tváre. Toto je Nichi Zanketsu, Jounin, býval to môj žiak.. Ako jeden z mála ovládal Futton. Ah je mi ho ľúto.. bol to tak skvelý žiak. Zobral som jeho telo a dal si ho na chrbát. Určite ťa tu nenechám zhniť ako kus mäsa.. Pokračoval som ďalej za krvavými stopami. Čím ďalej sme išli tím viacej mrzlo. No vtedy som niečo ucítil. Dočerta! Konoha.. ona je v útoku! Otočil som sa ku svojim novým žiakom. Prezrel som si ich tváre. Musím ich tu nechať. V srdci som dúfal aby sa im nestalo to isté ako Nichimu. Pred tvárou mi prebehol príbeh ako som ho trénoval. Jedného dňa dostal misiu a odvtedy som ho nevidel. Zoberem ho do Konohy a pochovám ho. Je mi to ľúto ale.. Konoha.. nemôžem im to povedať! proste musím sa vrátiť potrebujú ma. Zistite čo sa dá ale nezabite sa. Yoko, prenechávam ti post veliteľa. Postaraj sa o svojich kolegov. Spravil som pečať a zmizol som.

//Prenechávam tuto misiu a jej vedenie Otaku

Yoko Nadare

Měla chuť všechny okolo zatlouct do země jako hřebíky. ,,Co pro boha dělám mezi elitními Geniny, když nejsem ani Genin, Usagi? Mohla bych teď raději vypisovat ty papíry ohledně zrušení dodávek do sídla. Nevíš, kde ty papíry zůstaly? Někde u mě v pokoji?" zeptala se ho, když si na to vzpomněla. ,,Rozkaz." zasalutovala ironicky a počkala, až zmizí. ,,Jounin? Takový idiot?" zamrmlala si pro sebe. ,,Chodíte vůbec do knihovny, lidi? Veděli by jste, proti komu stojíme." tajemně se usmála.

Usagi Aburame

Usagi len celí čas počúval no keď naň Yoko prehovorila zatváril sa trocha zdesene. "Papiere ?" Spýtal sa celkom vykoľajene. "Nemám tušenie po pravde ..." Oznámil jej jednoducho a ďalej mlčal. Vtedy sa však na nich otočil sensei, niečo im zamrmlal a zmizol preč. "No ... toto mení celú situáciu." Letmo zazrel na Saniu. "Je v našom týme nová a nevie čo môže od nás očakávať no to isté platí o nás." Usagi sa zhlboka nadýchol a spustil. "Sania ... tak sa voláš nemám pravdu ? Viem, že si v tomto týme nová a zrejme si nemyslíš, že sme pre teba dostatočne schopný ... alebo naopak, že sme omnoho lepší než ty ... ale o to nemusíš mať strach. Yoko aj ja sa pokúsime brániť ťa no ty musíš taktiež brániť nás." Usagi bol sám prekvapený, že dokázal zo seba dostať tak dlhú vetu no na druhú stranu bol zo sebou celkom spokojný. Pomaly sa otočil späť na Yoko a na jej otázku odpovedal len kývnutím ramien.

Sania Senju

Nie som nejaká veľká ľudomilka, ale príde mi dosť nevhodné, keď vidím, ako chlapík kope do tela aby ho otočil.. Samozrejme, asi by som sa ho nechcela dotýkať rukami a nieto ešte v takejto zime, ale aj tak. Keď počúvam, ako to telo ten chlap identifikoval, tak mi prejde mráz po chrbte. Teda, ešte väčší, ako mi po ňom chodí od chvíle, ako sa tak ochladilo. Na tejto misii zomrel Jounin. Nikdy som sa nechcela s rodičmi nejak lúčiť pri odchode na misiu, ale tentoraz ma pichne pri srdci. Čo ak som to predsa len mala tentokrát urobiť? Nechcem na to myslieť. Stále sledujem chlapíka. Znepokojí ma, to spojenie slov: "Konoha+musím sa vrátiť+potrebujú ma". Niečo sa tam deje! Už otváram ústa, že sa ho na to spýtam, ale on sa vyparí. Jasné! Tu si vypúšťajú došu Anbu, Jounini, a my, traja geníni tu máme ostať. Paráda! Otočím sa na svojich dvoch spoločníkov ale zakotvím na tvári dievčaťa.. Yoko, alebo ako ju nazval ten chlap. Je náš veliteľ, ale keď si spomeniem čo hovorila pred chvíľočkou, čosi o vypisovaní papierov a knižnici a o jej izbe tak mi jej veliteľstvo príde ako zlý vtip. Rovnako ako to, že sme práve tu, na tomto mieste. Počúvam, ako sa nás vypytuje, či chodíme do knižnice a tak.. Asi nejaká bifľa. Pomaličky si o nej robím mienku, keďže o nej neviem absolútne nič. Zrazu ma však Aburame Usagi oslovil. Obrátila som svoj pohľad naňho a na jazyk mi automaticky, len tak zo zvyku, prídu aspoň dve bezočivé odpovede. Avšak namiesto ich vyslovenia, si Aburame Usagiho premeriam. Na jednej strane ma trochu štve, že vie čo ma trápi... Som snáď tak ľahko čitateľná? Ale na druhej strane som rada, že to povedal na plné ústa on a nie ja. Ja by som to aj tak nepovedala, ale takto sa aspoň uvoľnilo napätie... Teda, u mňa určite. Stále im nedôverujem, ale ak sú oni ochotní nepodrážať nohy v ťažkej situácii, dokonca pomôcť, tak urobím všetko pre to, aby to neľutovali. Až sa mimovoľne usmejem nad náhlou šľachetnosťou svojich myšlienok. Snáď Yoko zdieľa Aburame Usagiho názor. Dobre. Poviem slušným, nie provokačným, ani odvrkujúcim tónom. Spadol mi zo srdca veľký kameň. Stopu po prehre v aréne na mojom egu teraz mám kdesi úplne mimo mysle a otočím sa na Yoko a hovorím. No davaj! Proti komu? Spýtam sa namiesto pôvodne plánovaného "Vyzerám ako nejaký knihomoľ?" Ale keď už som dneska taká milá...

Yoko Nadare

,,To je v hájích." podívala se na Saniu jen tak lehko, mohlo to snad působit povrchně, což rozhodně nemělo, ale Yoko měla předsi jen od jisté události celkově problém vyjadřovat se a vycházet s lidmi. ,,Jsou to základní texty..." povzdechla si a šlehla Usagiho nepříjemným pohledem. ,,Nesledujete ani situaci ve světě? Nic?" povzdechla si. ,,Hyouton, to je jednoznačně Kirigakure no Sato, jde o jejich element. Zmrazené mrtvoly? Jednoznačně práce organizace, která se v poslední době projevuje. Nazývají ji Hyoga Chikei." odpověděla Sanie.

Usagi Aburame

"Pokiaľ si dobre spomínam Yoko ... Hyouton je pôvodom z Yukigakure no Sato." Oznámil Yoko celkom znudene pričom ju však poklepal po ramene s trochou uštipačného humoru. Pomalým krokom šiel Usagi vpred hlbšie do mrazivého pekla ktoré je stále pred nimi. "Mimo to ... ty si jediná ktorá má informácie k takýmto veciam ktoré sa dejú mimo Konohy." Oznámil jej tichým tónom čím dal najavo, že sa mu už moc debatovať nechce. Všetky tieto mŕtvoly nemali dobrý vplyv na Usagiho psychiku. "Pripomína mi to všetko čo som spravil v minulosti predtým než som sa naučil ovládať tých dvoch ..."

Sania Senju

Zdá sa mi, že baba kecá priveľa toho čo netreba. Až nakoniec vypotí to, čo potrebujem počuť. Znova sa deje jedna z tých chvíľ, kedy ma omrzí, že som taká slušná. Vôbec nechápem, ako môže byť niekto milý stále.. Keď sa ozve Aburame Usagi, cítim sa ešte vymletejšie. Ja teda neviem nič. Neviem poriadne reagovať. Takže, máme tu nejakého Ľadového ninju, ktorý zmrazí mŕtvoly, alebo zmrazí živých a z tých sa potom mŕtvoly stanú. Tak? Spýtam sa a chcem len áno, alebo nie. Možno nejaké bližšie info, ktorému by som rozumela. Teraz je ten moment, kedy si prídem ako debil. Prečo nič neviem? Veď som v škole nebola zase nejaký debil.. Zrejme informácie z druhých dedín išli proste mimo mňa.. Nič viac, nič menej. Možno som ešte nedorástla. Neviem. Neprešiel ani rok, čo som vyšla z akadémie a už som v elitnom tíme. Stojím tu ako stĺp medzi ľadovými mŕtvolami a s Konohou sa niečo deje. Nech už to máme z krku! Pomyslím si a prezriem okolie. Ak je o tak, ako hovorí Yoko, mali by sme si strážiť chrbty.

Yoko Nadare

,,Klan ovládající Hyouton naposledy přebýval v Yukigakure no Sato v dobách, kdy ještě neexistovalo pět velkých vesnic." oznámila mu. ,,Ne, nejsem. Přístup k nim má každý kdo chce, já mám jen výhodu, že nemusím chodit do knihovny." prošla kolem něj, žduchla do něj a zastavila se před ním. Komicky pohled vzhledem k tomu, o kolik byla menší. Na otázku Sanie jen přikývla. ,,Roztopíme ten led." prohlásila najednou.

Usagi Aburame

Pozorne počúval ako mu Yoko opanuje a keď mu zatarasila cestu na okamih sa dokonca aj pousmial. Keď však oznámila, že chce ten ľad roztopiť trocha zneistel a spravil pár krokov vzad. Kútikom oka zazrel Saniu ktorú chytil za rameno a len jemne ju potlačil vzad aby jej dal najavo, že má ustúpiť. "Aby si sa nespálila ..." Odvetil sucho keď konečne zastavil v bezpečnej zóne asi päť metrov od Yoko. "Prečo nie ... tak isto si tu môžem spraviť chrobáčiu párty a len tak začať vyhadzovať chrobáky do vzduchu ... nie ?"

Sania Senju

Nechám sa odtlačiť Aburame Usagim. Celkom so záujmom sledujem, čo sa bude diať. Aby som sa nespálila? Má to dievča snáď Katon? Tak rozmýšľam a zastavím sa v rovnakej vzdialenosti ako Aburame Usagi. Títo ninjovia ovládajú ľad. Teraz je ten moment, kedy ma zamrzí, že nemám ešte mokuton. Katon je proti ľadu určite užitočnejší ako doton. Tak ma na moment napadne celkom vtipná poznámka. Ani si ju nerozmyslím, otočím hlavu k Aburame Usagimu a s úškrnom sa spýtam. Sú tie tvoje chrobáky otužilé? Predstava na trasúcu sa chrobač je celkom vtipná, ale keď si uvedomím, aké sú tie chrobáky nechutné, tak asi by som si aj priala, aby nejaké podochli. To však Aburame Usagimu nepoviem. A okrem toho, ak sú otužilé, tak tu prídu celkom vhod. Čakám na Aburame Usagiho odpoveď ale stále vnímam po očku okolie. Keď tak nad tým rozmýšľam, šikli by sa aj nejaké tie duté oči, čo má ten ťarbák Hyuuga. Pomyslím si a pomaličky zabúdam na tú zimu.

Yoko Nadare

Byla vědčná, že Usagi aspoň odvedl Saniu. Co by se stalo, kdyby omylem na misi připálila jednoho Genina? Mávla nad tím rukou. Narovnala se a natáhla ruce. Soustředila se chvilku, zabralo to o dvě vteřinky navíc kvůli tomu, že její podstatou není Katon, ale přitom je to ohnivá technika. Pak neuvěřitelně rychle, očividně nacvičeným pohybem, vymrštila ruku před sebe a nakreslila do vzduchu nějaký znak. ,,Jibaku jutsu: Honoo!" uvolnila okolo sebe chakru, která se projevila jako silný proud ohně, který kruhovitým pohybem odletěl od ní, do jistá vzdálenosti. Technika ustála těsně před Usagim a Saniou. Všechen led byl rozpuštený. ,,Teď se nám bude lépe hledat." otočila se na ty dva a pokrčila nad tím rameny.

Usagi Aburame

"Je pravdou, že niesu navyknuté až na takéto tuhé mrazy no dúfam, že ich moc nepomrie." Oznámil trocha neistým tónom. "Slabé jedince pomrú a nahradia ich nové ktoré budú silnejšie než tie čo pomreli. Je to istý kolobeh života." Dokončil jednoducho svoj preslov keď v tom Yoko vyvolala svoju techniku ktorá roztavila všetok ľad i sneh v jej okolí. "Klan Nadare a jeho schopnosti ... vždy ma ten oheň udivoval. Vyzerá tak chladne no pritom je ostrejší než by človek dúfal ..."

Sania Senju

Počúvam, čo mi Aburame Usai hovorí. Takže, čím silnejší je jeho súper, tým silnejší je on. Doslova! Dáva to logiku... Pomyslím si. Otočím hlavu naspäť do predu. Nemala som proti nemu šancu... V duchu si skleslo pomyslím a vtom mi udrie do tváre závan teplého vzduchu. Celkom som zabudla, že so tu pred ňou vlastne cúvala. Nezachytila som, čo to vlastne urobila, ale ten ohnivý kruh na mňa urobil dojem. Rozhodnem sa, že sa na to opýtam, ale Aburame Usagi mi už dáva odpoveď. Klan Nadare? Nebol náhodou vyvraždený? Síce... prižmúrim oči a spomínam. V klane mi ktosi už rozprával o klane Nadare. Oni myslím kreslia techniky. Uškrniem sa nad primitívnosťou môjho spôsobu vysvetlenia ich KG. Prezriem si Yoko Nadare s väčším záujmom. Žeby ona bola posledná, čo prežila? Alebo posledná, o ktorej vieme, že prežila? Myšienky sa mi hemžia v hlave. Ani si neviem predstaviť, že by mne vyvraždili klan. Pri tej predstave mi príde Yoko trochu ľúto, ale viem, že to jej nepomôže, tak ako mi jej ľúto prišlo, tak to aj odíde. Čakám, že na nás niekto zaútočí. Predsa len, veľký, ohnivý kruh v zimnej krajine nie je práve nenápadný. Čo proti ľadovému ninjovi, alebo skupine ninjov, čo rozprášili anbu a Jounina použijem? Avšak, nezamýšľam sa nad tým. Nechcem nad tým veľmi premýšľať, lebo zase začnem ľutovať to, že som sa s rodičmi poriadne nerozlúčila. Musím mať čistú hlavu. Mysli na chunínske skúšky! Už by sa mali niekedy teraz konať! Na nich musím byť! Dávam si sama cieľ do budúcnosti. Proste, ak sa zúčastním na skúškach, to znamená, že toto tu prežijem! Musí to tak byť! Trochu si dvíham náladu. Teplo z Yokinho kruhu už vyprchalo. Čo bude ďalej?

Yoko Nadare

Koukla se na Usagiho jak na pitomce, ale raději ho nechala být. Ať si dělá co chce. Pak se rozhlédla po loužích okolo. ,,Takže hledáme,.. cokoliv." povzdechla si. Po chvilce se narovnala a zaposlouchala se. ,,Zvláštní. Čekala jsem, že to někoho naláká, ale očividně o nás nemá nikdo zájem." nasadila zamyšlený výraz. Povzdechla si. ,,Nedaří se mi nic najít, jste na tom někdo lépe?" ,,Hyoga... Kdybych donutila Hokageho, ať mi podá více informací. Jsem si téměř jistá, že mě zavedou k Inarimu."

Usagi Aburame

Usagi natiahol pred seba ruku, z nej vyletelo niekoľko chrobákov ktorý sa rozpŕchli po všetkých stranách. "Keď sa bude niekto približovať tak mi to chrobáci nahlásia a budeme môcť reagovať skôr než nastane boj." Oznámil svojim spoločníčkam celkom odmeraným tónom hlasu. Na Yokinu otázku však neodpovedal keďže sa vôbec neunúval niečo hľadať a radšej to nechal na iných.

Sania Senju

Nechcem byť paranoidná, ale tu, kde sa to hemží mŕtvymi ninjami, ako muchami v stajni... Bez rozmýšľania vyhŕknem, hoci ma to trošku zamrzí. O mŕtvich len dobre. ale pokračujem. Chcem tým povedať, že niekto tu určite bude. A predpokladám, že nás napadne niekde tu.. Veď.. načo by naše telá vláčil neviem z kadiaľ až sem, keď si nás môže do zbierky pridať hneď a tu? Snažím sa byť trochu "empatická" a rozmýšľať ako nepriateľ. Keď zabil Jounina, Anbu, ninjov z iných dedín... nič v zlom, ale myslím, že nás neberie ako hrozbu. Pochybujem, že sa skrýva a rozmýšľa ako na nás zaútočiť. Naopak. On chce vynervovať nás. A ďalej rozmýšľam. Ale na druhej strane... zaútočili by ste niekto, ak by ste boli nepriateľ na troch ninjov, ktorí na vás tak okato čakajú? Ktorých vôbec nepoznáte a predsa je tam kvapka pochybnosti... "čo ak predsa len sú silnejší, ako si myslím?" Keď viete, že zaútočíte na jedného a druhý do vás napáli zo zadu? Nebolo by pre vás, ako útočníka, ktorý nás neberie ako reálnu hrozbu, ktorý sa chce pravdepodobne len zahrať slovné spojenie "chce pravdepodobne len zahrať" zvýrazním ale predsa len nie je hlupák, aby niekoho priveľmi podcenil. Iný logický dôvod, prečo by napadol genínov mi nenapadne. Nechceli by ste sa nás zbaviť jedného po druhom? Len tak.. zo srandy. A mimoto vynervovať tých zvyšných, až ostane ten posledný.. Ale stále v okolí tohto miesta duchov.. Veď, ako som povedala, načo by si vláčil telo do zbierky sem, keď môže ninju zabiť tu.. Len tak rozmýšľam a rovno to aj potichu hovorím vážnym tónom. Nevieme, kto je útočník. Vieme len, že má ľad. Ale nevieme, čo má za motív, prípadne psychickú vadu. Ale príde mi logickejšie, že by nás bral po jednom, než by napálil do čerstvo rozopeného, ešte horúceho, kruhu, keď má ľad. A okrem toho, keď my tu stojíme v trojuholníku a sme poistení kopou chrobákov... Som zvedavá, čo na to povedia ostatní.

Yoko Nadare

Poznámka Sanii ji připomněla, jak právě vypadá sídlo klanu. Taky pořád plné mrtvol. Kdyby se tak našel někdo, kdo by je všechny pohřbil. Ale kopání hrobů je poslední na co má čas. Po zbytku jejich slov si však jen pohradvě odfrkla. ,,Co tedy navrhuješ? Aby jsme stáli na místě, dokud se nerozhodne nás napadnout?" nadzvedla pobaveně obočí a podívala se na Usagiho. ,,Je v tom něco se Samuiem a ty to víš." musel aspoň z pohledu vycítit, co se mu snaží říct. ,,No tak v tom případě... Pane nepříteli, co kdyby jste vylezl?!" rozmáchla rukama kolem sebe.

Usagi Aburame

"Sania ... Yoko jednou z mála osôb ktorá zvládla minuloročné Chuuninské skúšky." Usagi sa otočil smerom na Saniu zo stále chladným výrazom na tvári. "Tiež by som to zvládol keby som sa nepokúsil utiecť k Akatsuki ..." Oznámil už viac pobavene pri spomienke na jeho pokus o útek s dvoma členmi Akatsuki ktorý však nakoniec utiekli pred Hokagem a nechali Usagiho na pospas. "Skús si zažiť paranoju ktorú prežívam ja s dvoma ľudmi v mojej hlave." Usagi si už len pobavene poklepal po hlave aby Sanii pripomenul zápas v aréne. "Tak či onak ... keď dostal Jounina i ANBUho muselo ho to stáť nejakú chakru nie ? Chrobáka len tak ľahko neuvidí a o to neskôr pocíti to, že prichádza o chakru. Nebojte sa ... keď niekto bude chcieť zaútočiť neoznámim vám to aby ste sa dokázali tváriť prirodzene." Dodal nakoniec zo sarkastickým úsmevom.

Sania Senju

Otočím sa na Yoko a s odmeraným výrazom v tvári hovorím. "Ja som o nielen že nechcela, ale ani nemusela navrhovať. My to už robíme, ak si si nevšimla. Stojíme tu ako tĺci a ani si nemusela tu toho pancharta Yetyho pozývať. Prakticky to vie." Omyl! Yoko nemôže byť žiadna bifľa! Veď má hlavu dutú ako oči mladého Hyuugu. Zdá sa, že nie len ja som tu tá, čo potrebuje veci počuť polopatisticky. V tom však počujem Aburame Usagiho. To ja tak nezrozumiteľne rozprávam, alebo sú oni úplne vymletí? Vzdychnem si a nakoniec poviem. "Takto... naša misia je to tu preskúmať. Tak? Tak tu nestojme ako tĺci, lebo aj tak nám tu nikto nikto z neba nespadne... keď už to tak okato čakáme. Už chápete?" Hovorím im obom tónom, akoby to boli nechápavvé malé deti. Potom poviem Aburame Usagimu. "Nechcela som, aby si to neoznámil, dofrasa. Použila som to ako dotvorenie situácie." Prevrátim nad tým otrávene očami. Nereagujem síce na to, ale neušla mi poznámka o dvoch ľuďoch v jeho hlave. Žeby bol Aburame Usagi schyzák?? Je to pre mňa prakticky šok, ale na tvári nedám nič poznať. Taktiež ma prekvapila Aburame USagiho... ehm.. skúsenosť s Akatsuki. Keby to nebolo absolútne proti všetkým mojím povahovým črtám, tak by som uznala, že ja som tu zrejme najslabšia podľa toho, čo tu hovoria. Ale keďže to prakticky nie je možné, aby som na niečím takým rozmýšľala, nie to si ešte uznávala, tak všetky tieto skúsenosti Yoko a Aburame Usagiho beriem ako fakt. Bez emócii. Na poznámku s chuuninskymi skúškami tiež nereagujem. Ja nemôžem za to, že všetci sú tu takí starí... znova ma to nejako neohúri. Stále nedokážem pochopiť, ako mohla Yoko tak dementne reagovať. Minimálne druhú polovicu monológu som narážala na to, že máme ísť ďalej, nie tu stáť ako tĺci. Až nakoniec ma napadlo, že možno práve to "postupné odchytávanie" neznelo príliš lákavo, ale tak... treba brať veci z viacerích uhlov pohľadu. A čím ďalej, tým viac sa dozvedám o svojich "spolutímovcoch" a popravde povedané, sú to zaujímavé informácie. No.. uvidíme, ako sa to tu ďalej vyvinie. Yoko nás má viesť, tak nech vedie. Ja som podala návrh. Ale tak či onak, rozhodnutie je na nej...

Započuli ste výbuch. Aburameho chrobáky zacítili chakru. Štyri obyčajné ešte jednu.. tá bola veľmi veľká.. Po jednom mizli samozrejme až na tú veľkú. Bol počuť krik a seky meča. Smerom k vám sa blížili výbuchy a krik. Bolo počuť aj beh ľudí ktorý sa snažili utiecť pred tým posledným. Posledný vybehol z akejsi uličky medti ľadovcami. Bežal k vám pričom mal strašidelný výraz v tvári. Pomoc! Pomoooc! Kričal, po chvíľke sa jeho krik utíšil a jeho telo spadlo na zem. Osoba s veľkou chakrou vyliezla. Bola celá tmavá v tieni takže ste nemohli nič okrem obrysov nič vidieť. Ninja čo bol pred vami mal na sebe čelenku z Konohy. Ako dopadol na zem z jeho kapsy vypadol svitok ktorý sa odkotúlal k vašim nohám. V ňom sa mohli skrývať informácie ktoré by viedli k zisteniu čo sa tam stalo. Na tajomného zatiaľ zaútočili ďalší ktorý ale po jednom umierali. Mali ste na výber čo spravíte..

Yoko Nadare

Střelila po Usagim trošku škaredým pohledem. Nebyla ráda, když se o tom mluvilo. Nebylo třeba, aby to někdo věděl. To o jeho snaze utéct už vůbec ne, ještě při té vzpomínce mu chtěla utrhnout hlavu, že by ji po tom všem opustil. Na druhou stranu, možná by se tam měl lépe. Neřekla nic, trhnula však hlavou ještě dřív než se výbuch ozval. ,,Někdy stačí prostě počkat." poznamenala tiše a víc zababušila obličej do šály. Sledovala chladně situaci a po všem se jen zvedla pro svitek a sevřela ho v dlani. ,,Jeden z vás se vrátí s tímhle do vesnice. Je mi jedno který." řekla jim a hodila svitek za sebe. Už jí nezajímalo, který z nich to bude. ,,Není třeba útočit hned, třeba se s nimi bude dát mluvit."