Hyoga Chikei Úroveň C-A

First topic message reminder :

Po predstavení sme vyrazili na onu misiu. Opustili sme bránu a bežali sme na sever od dediny. Cestoval sme asi hodinu. Po lesoch a kríkoch sa pred nami začala vynárať nová zem. Bola to zem ľadu. Všetko okolo nás pohlcoval sneh. Jediný zvuk ktorý sme počuli bol zvuk padajúcich vločiek a naše kroky. Dorazili sme do dedinky na začiatku tejto krajiny. Pred nami sa týčili veľké hory. Boli to tajomné hory ktoré ukrývali veľmi veľké tajomstvo. Kráčali sme ďalej až sme sa dostali do nejakého obchodu. Ukázal som im lístok a predavačka ihneď prikývla a doniesla nám veľké batohy. Boli presne štyri. Dal som vám každému jeden. Toto sú naše zásoby. A teraz už sme pripravený môžeme vyraziť. Vyšli sme von a vyrazili sme smerom k horám. Náš dych nabral hustotu a tak sme mohli vidieť oblačiky dymu. Počas cesty som začal rozprávať. Takže.. naša misia je to tu preskúmať. Nikto sa tu odtiaľto nevrátil. Kolujú sa šíri že tu je nejaké ľadové monštrum. Samé báchorky.. asi to bude nejaký ninja ktorý prežil masaker klanu Yuki.. Ak to bude tak, tak sa oňho musíme postarať. Napáchal veľké škody. Kráčali sme stále hlbšie a hlbšie. Aaaaah! náhle sa ozval krik. To bude náš človek! Okamžite som vyrazil a bežal na miesto odkiaľ išiel výkrik. Našli sme tam už len zúbožené telo istého ninju z iwagakure no sato. Na krku mal dve bodky. Upír? To je hlúposť.. nikto taký už nemôže existovať! Kráčal som ďalej za odtlačkami krvi a po ceste som nachádzal samé mŕtvoly ktoré boli zamrazené. Boli tu rôzne zvyšky ninjov. Čelenka z Kiri, aj ninjovia z Kumo, Konohy a Iwy. Proste zo všetkého trošku. Myslel som si to..Nakoniec tie chýry boli pravdivé. Chýry že útok na Konohu bol plánovaný postavou ktorá vraj ovládala Hyoton. Podišiel som až ku telu jedného anbuho z Konohy. Kľakol som si a položil mu ruku na masku. Toto nemohol spraviť obyčajný ninja!

Usagi Aburame

Pevne schmatol zvitok pričom hneď zazrel na Saniu a očakával od nej nejaký komentár. "Ujmeš sa toho a utečieš do Konohy aby si z nás spravila hrdinov ktorý položili život za dobro sveta ?" Spýtal sa celkom pobavene pričom si zvitok vložil do vrecka no hneď nato mu z nohy vyšlo niekoľko chrobákov ktorý začali vŕtať väčšiu cestu do zeme. Pár chrobákov vzalo zvitok a vydalo sa s ním do diery. "Dúfam, že odpoveď bude taká akú očakávam." Pomaly sa otočil na toho týpka pričom sa však učupil k zemi. "Tá chakra je neskutočná ... podobnú úroveň som cítil len u pár ľudí ktorých poznám." Zhlboka sa nadýchol pretože začal pociťovať ako sa v ňom začína prebúdzať jedna z jeho častí. "Nepustím vás do mojej hlavy vy dvaja. Sú tu osoby ktoré by som nechcel zraniť úmyselne."

Sania Senju

Som prekvapená, že sa ten ninja predsa objavil. Ale zrejme to bola náhoda. Už som sa chystala zvitok chytiť, ale než som stihla poriadne natiahnuť ruku, tak ho schmatol Aburame Usagi. Už otváram ústa, že doňho zabŕdnem, že či chce ujsť, ale on ma zase predbehne. Buďme k sebe úprimní. Aburame Usagi, či sa mi to páči či nie, ma porazil v aréne. S Yoko sa očividne poznajú dlhšiu dobu, teda vedia, čo od seba očakávať. Neviem, aká silná je Yoko, ale určite by bolo lepšie, ak by tu ostali Aburame Usai spolu s Yoko. Nikdy nepriznám, že niekto z nich je odomňa lepší. Teda... možno niekedy áno, ale kým to budem schopná priznať, tak prisahám Bohu, že sa zlepším a už to priznávať nebudem musieť. Takže zatiaľ sa len riadim faktom, že som prehrala v aréne. Kým však stihnem odpovedať, tak ma zase ten idiot predbehne. Už mi to začína liezť na nervy. Zase vypočujem, čo hovorí a keď vidím, ako jeho chrobáky vŕtajú dieru do zeme a už konečne aj niečo poviem. "Prakticky mi nedávaš na výber.." Hovorím a sledujem, ako sa zvitok stráca v útrobách diery. "Položili život za dobro sveta? Nie náhodou položili svoje bezduché telá tuto do zbierky nejakého psychopata, kde budú hniť a nikto sa o nich ani len nedozvie?" Poviem ironickým tónom. Nedokážem hovoriť tak pobavene, ako Aburame Usagi. "Možno ťa sklamem, ale zrejme budú hrdinovia traja, ale živí!" Poviem sucho. Nie som nejaká chakro senzibilná, ale aj ja ju cítim. Je poriadne veľká, ani ja takú nemám a to mám chakry dosť. Toto nie je aréna. Tu musíme vyhrať! Nevidím možnosť vyjednávania. Čerstvo zabitý ninja z konohy mi prišiel akosi... čerstvo zabitý! Oko za oko, zub za zub! Avšak stále som si vedomá, kto tu velí. Zbytočne by som sa niekam hrnula, ak to nie je nutné. Máme tu silného protivníka. Ďalšia krysa, čo si schováva ksicht! To sú všetci taký príšerne škaredí, alebo tu tomu psychopatickému bastardovi priveľmi páli slnko do očí? To ani neuvidím do ksichtu tomu, čo nás tu pozabíja? V duchu však potrasiem hlavou. Chcem vypudiť všetky myšlienky. Nerozlúčila som sa s rodičmi = musím ich znova vidieť! Musím prejsť chuuninskymi skúškami = musím sa vrátiť. Dofrasa! Kašlem na to! Nech je tento bastard kto chce, on nás proste nezabije! Na to sme príliš mladí a pekní! Teda... ja určite! Nemôžem si pomôcť, na tvári sa mi zjaví pobavený úškrn. Tak, dajme sa do práce.

// Prosím aspoň mi vždy napíšte nad text ktorú možnosť ste vybrali, bude mi to lepšie. Ďakujem

Po konci debaty už ste len videli ako chlapík s velkou chakrou dorazil posledného z ninjov. Neboli preňho ani "problémom" Muž zodvihol chlapíka a pozrel sa mu na zuby, divné však? No on na to mal dôvod. Keď sa mu pozrel do úst a nevidel tam čo potreboval len jeho bezduché telo odhodil vašim smerom. Bol to ninja z Kiri, mal vestu Jounina čiže to nebol len taký ninja. Neznámy sa už pobieral preč keď zrazu zacítil akýsi pach. Geníni? Otočil sa a pozrel sa na vás všetkých. Usmial sa a pokračoval smerom k vám. Čo tu chcete detičky? Nebodaj hľadáte to isté čo ja? Všimol si vaše čelenky so znakom Konohy a na to sa zamračil. Hmm... Konoha? Vytiahol svoj veľký meč a namieril ho na vás. Mohli ste uzrieť gigantický meč ktorý mal v sebe akúsi tekutinu.

Spoiler:

Kde je Taro Kyuketsuki?! Zakričal a čakal odpoveď. Bolo mu jedno či to viete alebo neviete. Potreboval ho nájsť. Vy Konožania viete kde je! Vaši kamaráti mi to nechceli povedať, a pozrite čo z nich ostalo.. Mečom ťukol do blízkeho ninju z Konohy. Ak mi to nepoviete.. Tak vaše mrtvoly rosekám a aspoň sa najem.. Vidím že ty máš veľmi chutnú krv! Namieril na Saniu. Meč si položil na krk a pomaly začal kráčať k vám pričom stále čakal na odpoveď.

Yoko Nadare

Měla k tomu co předvedli ti dva jisté výčitky, ale jelikož nebyl čas to řešit, jen se na ně škaredě podívala. Prohlížela si zvědavě toho ninju z Kiri, avšak když promluvil, jakoby byla jiný člověk. ,,Taro... To jméno..." začalo ji rychle rotovat hlavou. ,,Inari..." sykla naštvaně. ,,Nejdřív mi řekněte, proč ho hledáte." řekla mu vážným hlasem. ,,Mohlo by mě to dovést dál..." pro jistotu před sebe však do vzduchu už nakreslila nějaký znak.

// No... Původně jsme nic nevybrali, ale teď teda asi mluvíme ~

Usagi Aburame

Usagi sa len neutrálne prizeral ako sa ten ninja začal k nim približovať. Krok za krokom cítil ako sa tá obrovská chakra približuje až si sám v mysli skonštatoval, že by ju dokázal vycítiť snáď aj niekto kto nieje senzibil. Nepatrne sa chytil za hlavu ktorá ho začala bolieť pod náporom toľkej chakry v okolí. "Usagiiiii ! Poď .. .zahráme si jednu veľmi zaujímavú hru ! Hrávali sme ju keď ťa vyhnali z klanu spomínaš ? Volala sa zabi všetko čo sa pohne !" Hlas jeho "najbližšieho priateľa" mu znel v hlave ako obrovská siréna. "Nie ... teraz nezačínaj ..." Zasyčal nespokojne. Na otázku od toho ninju však neodpovedal keďže nevedel ani o koho sa jedná. Ďalšie jeho slová jednoducho odignoroval a učupil sa k zemi. "Myslím, že som mal radšej ísť s tým zvitkom preč ..." Oznámil polohlasne obom spolubojovníčkam.

Sania Senju

Zaujímalo by ma, prečo má táto.. ehm.. ľudská krysa v meči rozpustený tuk, či sliz či čo to je. Vizerá to teda poriadne divne. Namoment si predstavím, ako mu sklíčko, či čo to je, praskne a všade okolo to tu bude smrdieť skazenými vajíčkami, alebo niečim podobne odporným. Ke´d však osloví priamo mňa, som prekvapená a už sa chystám reagovať vetou: "Zadrhni sa ňou.." alebo niečím podobným, ale Yoko ma predbehne. Najprv Aburame Usagi a teraz ona? Zrazu si však uvedomím, že Aburame Usagi akosi klesá v zemi. Neisto po ňom mrknem očkom. Je v poriadku? Žeby mu chrobač mrzla? Deje sa tu jedna divná vec za druhou. Súčasne vnímam Yoko, ako sa dohodujú o akomsi Tarovi. Zamračím sa, chytá ma zlosť. Prečo mi dopekla nikto nič nepovedal? Aký Taro? Kto to je, čo je zač a čo má s týmto vrahom spoločné? Neviem na koho sa mám hnevať viac. Na či na Yoko, alebo na toho starca, či čo to bolo za človeka čo nás sem zaviedol a v zápetí nechal v štychu. V každom prípade, dúfam, že Yoko túto situáciu objasní a to čím skôr. Nebudem sa jej na to teraz pýtať, lebo neviem, či je to vhodné ukázať tomuto sliziakovi že niečo nevieme resp. neviem. Ruky zatnem do pästí. Sústreďujem chakru. Nepáči sa mi, ako sa blíži, nepáči sa mi, ako sa tu Aburame Usagi váľa, nepáči sa mi, že nemám šajnu o čo sa tu jedná. Na oznam Aburame Usagiho nereagujem.

Proste ho hladám.. Dlží niečo mne a mojej organizácii.. Eeeh.. čo to hovoríš Rinkatsu?! Neprezrádzaj mu nič! Ja?! Veď ty si im povedal moje meno! Vyzeralo to divne, ten blázon sa začal hádať sám so sebou. Po chvíľke ale zastavil a pozrel sa na vás. No tak vidím že vy to asi tiež neviete.. tak to ukončím.. Buchol si mečom po krku a už sa na vás rozbehol. Najprv to bolo pomalé ale potom začal zrýchlovať. Najprv si vybral Usagiho ktorý čupel v strede. Shinerooo! Zakričal a šlahol mečom zhora na dol po Usagim. Meč mal zatiaľ len typickú silu ako ostatné, síce bol otrošinku silnejší. Potom sa pozrel na Saniu, nahodil taký divný úšklbok a jednu ruku z meča dal dole, namieril ju na ňu a potom zmenil v ruke tlak. Ozval sa zvuk víru a tlaková vlna odtlačila/odhodila Saniu ďaleko od neho, asi takých 20metrov. Všade okolo nej sa ozýval zvuk sekania a ona cítila a videla ako na koncoch tela, rukách a nohách sa jej objavujú škrabance. Pokiaľ by vyšla z tlakovej vlny ktorá ju čím ďalej tlačila preč tak by ju to "rosekalo". Potom dal ruku preč pričom ale tlaková vlna išla stále ďalej a skočil na svoj meč. Tým zatlačil ešte viac Usagiho do zeme / k zemi. Odrazil sa od zeme a vyskočil za Yoko. Potiahol pravú ruku a vtedy ste si všimli ako je jeho meč pripojený k jeho ruke. Bolo to len nilonové lanko ktoré ihneď začalo ťahať a neznámy ťa len obskočil a tým si sa doňho zamotala. Pozrel sa na meč či už to Usagiho rozmačkalo.


Zatiaľ niekde inde.

Bežal som ako to išlo. Konoha už je v bezpečí ale moji ninjovia nie. Už som sa tam skoro dostal. Dúfam že nedojdem neskoro!

Yoko Nadare

Kývla na Usagiho. ,,Tak už sakra vypadni." sykla na něj naštvaně, ale pohledem pořád visela na tom chlapíkovi. Chtěla odpovědi. V tu chvíli se však rychle seběhnul souboj. Stihla jen zaregistrovat zvláštní propojení zbraně a uživatele. ,,Musíme ho od té zbraně dostat." počkala, až bude na dosah, vymrštila ruku před sebe a nakreslila jeden ze znaků. ,,Jibaku jutsu: Yarijushi!" mávla druhou rukou a vystřelila před sebe msaivní šíp tvořený z chakry. ,,Čistá technika." pousmála se nad svým výkonem.

Usagi Aburame

Usagiho rana odhodila vzad no nijak mu neublížila vďaka chrobáčiemu štítu ktorý na ňom pretrvával ešte od súboja proti Sanií. Usagi bol na podobné veci vždy dosť opatrný a tak bol radšej vždy v krytí svojich chrobákov. Keď ho ten týpek pritlačil k zemi zacítil tlak ktorý ničí štít pričom sám Usagi dobre vedel, že má len jeden pokus ako sa tomu vyhnúť. Všetky chrobáky z okolia presunul na jedno určité miesto kde štít stvrdil. Následne vyslal chrobáky tlačiť oproti smeru tlaku čím sa tlak ktorý na Usagiho pôsobil v podstate vynuloval. Tých pár sekúnd v ktorých chrobáci držali štít mu však stačilo aby sa vyšmykol a odliezol asi meter od miesta kde ležal. "Ah ... Usagi je dosť neopatrný ..." Prehlásil polohlasne pričom len dúfal, že to ten týpek nezačul. "Prepáč Usagi ... nápor chakry a ten útok povolil v tvojej obozretnosti a dovolil mi dostať sa von."

Sania Senju

Už pred chvíľou som sústreďovala chakru a teraz, keď sa ten idiot rozbehol ku nám, tak som už bola pripravená priamo útočiť. Sledujem, ako tá krysa útočí na Aburame Usagiho a súčasne dvíham ruky, že toho podliaka zastavím. Chakra je už sústredená tak ako treba, ale nastala zmena. Tá krysa útočí na mňa. Technika bola pripravená, len som v momente zmenila cieľ. Udrie do mňa tlaková vlna. Nechám sa odtlačiť 3 metre a Doton: Tōsei shīrudo Bōru! Tlaková vlna ma stihla odtlačiť ešte o dva metre ďalej a už som bola zaliata v hlinenej guli. Vzhľadom na to, ako veľmi krátko som bola v tlakovej vlne, tak som nestihla by ani veľmi poranená. Aspoň zatiaľ nič necítim a vzhľadom na to, že som zaliata v zemi, tak ani nič nevidím. Akonáhle sa guľa ucelila, prestala som do nej vysielať chakru. Nepotrebujem sa zbytočne vysiľovať. Doton: Moguragakure no Jutsu! Zvolávam v mysli a cítim, ako sa hlina okolo mňa mení na jemný piesok. Chakrou šetrím. "Nerozpieskovavam" veľkú plochu okolo seba, ale iba toľko, aby som mohla kopať. Čím viac chakry vyšlem, tým väčšiu plochu rozpieskujem. Teraz je to inak. Tosei a Moguragakure som urobila asi sekundu, nanajvýš dve po sebe, takže z gule som hneď pod zemou a nikto si to ani nemohol všimnúť. Ibaže by už poznal môj štýl boja z popod zeme. Teda Aburame Usagi. Sledujem situáciu okolo seba. Cítim, ako sa chrobač zhlukuje do jedného bodu hore, cítim, ako je Aburame Usagi tlačený do zeme, ale čím ďalej je to menej a nakoniec už vôbec. Dúfam, že ak stretnem nejaké jeho chrobáky pod zemou, tak že na mňa nezaútočia. Zatiaľ to vyzerá tak, že som ešte v guli a sa jednoducho kryjem. Až kím sa ju niekto nerozhodne rozbiť. Kujem plán. Treba im pomôcť. Ale ako? Ak ma ten potkan rozseká na márne kúsky, tak im nepomôžem vôbec. Mohla by som toho idiota stiahuť do zeme až po krk. Ale to by sa dostal v momente von a mohol by ešte rozsekať aj mňa. Rozmýšľam a v duchu si uvedomím, že to by nefungovalo. Alebo by som ho mohla uzavrieť do gule, držať ho vnútri takk dlho, ako by to len bolo možné. Zrazu mi blisne myšlienka. Aburame Usagi má pod palcom chrobač vysávajúcu chakru. Mohol by ju naňho nasadiť.. Ale chrobači sa dá vyhnúť. Znova si uvedomujem, ale ešte nie je koniec. Nebolo by odveci, ak by som ja toho idiota uveznila a on by doňho v momente napálil celú kopu chrobákov. Tých by sa už potom ten potkan nezbavil. Chakru by som smerovala tak, aby blokovala údery z vnútra, ale prepustila chrobač z vonku. Ale muselo by to ísť veľmi rýchlo. Pri sile nášho súpera ho dlho neudržím a pravdeodobne sa veľmi vysilím. Beriem to ako akýsi plán, ale ešte neviem, aká je situácia vonku. Som asi meter od kôbky chrobákov, ale nie pod Aburame Usagim. Deväťdesiat stupňov od neho, teda s chrobákmi a Aburame Usagim tvoríme akísi trojuholník. Celá situácia sa odohráva predomnou, keeďže Yoko stále v predu, Aburame Usagi v strede a ja som teraz v zadu. Som pripravená vyskočiť zo zeme. Od môjho úniku z gule neprešlo ani pol minúty.

Po všetkej tejto akcii som len uskočil a sledoval. Doton.. Chrobáky.. nejaký divný šíp.. čo toto je za kombináciu preboha? Najprv sa zbavím toho šípu. Zarazil som meč do zeme a potom som ho chytil aj ľavou rukou. Śíp narazil do meča (neviem účinok tak ma potom keďtak v poste oprav..) Zrazu to vybuchlo. Prach bol úplne všade. Po chvíľke sa prach vyparil a meč tam stál bez jediného škrabanca. Vykukol som spoza neho s úšklbkom a potom som sa pozrel na tu bahnovú gulu. Neschovávaj sa! Namieril som opäť ľavú ruku na tu guľu no tentokrát som spravil odlišnú techniku. Všetko sa sústredilo do jedného bodu a ja som tú guľu úplne odpálil. Keď som uvidel že tam neni a že pod ňou je piesok tak mi to doplo. Síce som bol trošku pribrzdený no môj mozog som v boji využíval perfektne. Meč zabodnutý v zemi vypustil do zeme akúsi tekutinu. Nebola to tá tekutina v meči. Bola to krv! Všetken pohyb podomnou bol teraz registrovaný a aj spomalený. Potom som zo zeme vytiahol meč, no tentokrát mu chýbala tá časť v predu. Teraz vyzeral ako meč Daruia. Rozbehol som sa tentokrát na Yoko. Meč som si roztočil a vtedy sa z každej strany čepele vynorili akoby karbobrúsky. Tie sa začali točiť. Švihol som mečom po Yoko. Karbobrúsky boli dosť blízko čiže ju mohli porezať. Ak sa tomu uhla ďalej som šermoval a chcel ju trafiť. Karbobrúsky sa ale zrazu vrazili do zeme (boli na špagáte nilonovom) a ten sa zaryl do zeme. Pod Usagim vyrazili von a už ho buď obmotali alebo ho chceli rosekať. Jedna z nich ale išlo aj po Sanii. Pomaly sa prerezávala zemou a hľadala Saniu.

Yoko Nadare

Jen zaslechla část věty, která vyšla z Usagiho úst. ,,Sakra... No, pořád lepší než kdyby se objevil ten druhý." povzdechla si a švihla po něm jen letmým pohledem. V tu chvíli však její technika minula účinkem. Zaraženě sledovala toho chlapíka. ,,Řekni mi, proč sakra hledáš Tara!" křikla na něj, když se proti ní rozběhnul. ,,Nemám na výběr... Takhle ukazovat všechny techniky klanu." povzdechla si a švihla před sebou rukou. ,,Jibaku jutsu: Tenshi!" nakreslila rychle další znak a švihla proti něpříteli rukou. Vytvořila tím bariéru, která měla za úkol jen odrazit jeho útok. Dál netušila co dělat.

Usagi Aburame

Usagi pred seba natiahol ruku pričom do nej hneď začal sústrediť chrobáky. Keď kus zbrane toho týpka vyletel priamo naň Usagi vyslal svoje chrobáky naproti zbrani. Niektoré síce zbraň rozsekala no ostatným sa podarilo odkloniť smer zbrane. "Nedokáže sa sústrediť na viac cieľov naraz, to by mohla byť naša výhoda ... zatiaľ." Povedal si v mysli jednoducho. "Musíme sa držať od seba ... útočiť na troch naraz je dosť obtiažne preň tak mu to nesmieme uľahčovať !"

Sania Senju

Vedela som, že pod zemou som v bezpečí len do vtedy, kým si ten potkan myslí, že som zašitá v guli. Preto som sa aj rýchlo presunula a teraz je ten moment, keď vyskočím zo zeme za Aburame Usagiho kôpkou chrobače. Práve teraz, keď som vyskočila zo zeme, nie vysoko, len asi pol metra som bola chodidlami nad zemou, ešte som ani nestihla dopadnúť a už som si všimla, že ten obrí meč zo seba vypustil nejaký humus. Nejaká krv?! To bude vážne nejaký zvrhlík. Pomyslím si a dopadnem na zem. Ešte stíham vidieť, ako najmenšie čiastočky z mojej gule dopadajú na zem. Uškrniem sa. Neviem, čo to malo mať za efekt tá vypustená krv do zeme, ale ani ma o nejak nezaujíma. Očividne je zaneprázdnený útočením na Yoko, keďže vidím, ako vrhá akési rýchlo krútiace sa čudá a vráža ich aj do zeme, usúdim, že o mne ešte nevie. Zbytočne ma tam hľadáš idiot.. Uškrniem sa pri predstave, že míňa svoje zbrane hľadaním v zemi čohosi, čo tam nie je. A nakoniec sa tam aj tak zastavia, lebo hoci sú na lanku, ako som si všimla pri odraze svetla od tích, čo útočia na Aburame Usagiho, predsa len nemajú oči a nie sú ani na baterky. Bude sa ich musieť vzdať, alebo lanká tiahnuce sa popod zem ho za chvíľu prikujú na fleku. Nemal si ich viesť popod zem, idiot. Pomyslím si pohŕdavo. Počujem Aburame Usagiho a beriem jeho slová na vedomie. Avšak neviem, čo robiť. Ten parchant tam útočí na Yoko, netrebalo by jej pomôcť, alebo také niečo? Hnevá ma, že ešte neviem techniky vhodné k útoku na diaľku. A moja rýchlosť a sila sú priemerné. Tak si ich budem musieť dodať. Pomyslím si, preskočím kôpku Aburameho chrobákov bežím k útočníkovi zo zadu pri čom rýchlo zložím pečate.

Rinkatsu

Ako som čakal, neposlali do miesto kde umierajú ľudia amatérov.. Aspoň sa zabavím dokiaľ nedojde Shiritsu.. Po všetkej akcii som len uskočil a opäť som stál pred nimi v dosť dobre diaľke, asi tak 10 metrov cca. Pozrel som sa na meč kde boli akési hnusné chrobáčiky, len som sa pozrel naň a vtedy bolo počuť elektrický výboj ktorý preletel mečom a tak spálil všetky chrobáky čo zbyly na popol.Ako som povedal, niečo mi je dlžný.. teda nám.. hehe.. Zasmial som sa. Saniu som vôbec nevnímal pretože pre mňa nehrozila žiadne nebezpečenstvo. Teda ani jeden z nich, proste som sa chcel pohrať. Keď si to pripomeniem.. ten parchant Taro! Opustil našu skupinu už dávno.. zaplatí za to že sme skoro prišli o člena..! Hovoril som si tak pre seba a pozeral som sa na svoj meč, no hovoril som silno takže to mohli počuť. Zrazu boli počuť ďalšie výkriky. Otočil som sa a usmial som sa. Tak je na čase to s vami skončiť.. Vytiahol som meč ktorý bol teraz kompletný. Napriahol som sa a švihol som mečom smerom k Usagimu a Yoko, vytvorila sa tlaková vlna ktorá ich akoby ochromila, nemohli sa poriadne hýbať a ani vidieť kvôli návali vzduchu. Tlaková vlna sílila až vás tak povedane vyrazila zo zeme. Leteli ste chvíľku a potom ste narazili do ľadu. Vzduch neprestával a pomalinky vás zarážal do ľadu. Táto technika bola veľmi silná takže ani Doton by nepomohol. Usmial som sa a začal som pomaly kráčať ku vám. Vaše pohybové a bojové schopnosti teraz boli veľmi oslabené. Bola to chvíľková slabosť, možno tak minúta dve, no dosť na to aby som vám ubližil. Uvedomoval som si že za mnou bola Sania takže som ju preto sledoval.

Yoko Nadare

Zamyšleně se na toho chlapíka podívala a složila ruce, v znamení toho, že nehodlá dál bojovat. ,,Hledám ho taky, když na to přijde." povzdechla si. Mezitím se však zamyslela nad tím, jak se zbavit toho před nimi. ,,Aspoň vím, jde začít hledat. Jetsli ho hledá více lidí, nebude to tak těžké. Má něco společného s tímhle vším i s Inarim." věděla, že nemají šanci se jeho útoku bránit a tak se pro tentokrát rozhodla spoléhat na Saniu.

Usagi Aburame

Usagi sa jednoducho nechal odhodiť do ľadu pričom si silnejšie udrel hlavu. Chrobáci mu však stihli obaliť telo technikou Kabutomushi Shirudo takže bolesť až tak moc necítil. "Takže je to teraz buď všetko alebo nič ? Ostáva len veriť v Saniíne techniky ..." Usagi si trocha bezradne povzdychol. "Aj tak sme bezmocný bez jej pomoci ... momentálne."

Sania Senju

Super... takže skapem prvá?! Blisne mi mysľou, keď vidím, že zatiaľ čo ja tu utekám pomôcť Yoko, oni sa nechajú proste odhodiť. Cítim príval chakry. Zrazu nás bolo vidno 3. Pred seba nevidím kvôli mojej tmavohnedej, až skoro čiernnej mase, avšak zo strán mám "stráž". Z ľava letia kunaie, z prava skurikeny, z predu priamy útok holými päsťami. Znova pečate, nával chakry. Počuť hluk železa, hnedá masa je čím ďalej, tým vyššie. Nasleduje pud prežiť. Keby to len boli vyššie ciele, keby som sa chcela byť hrdina. Kebyže som bola ochotná položiť život za svojich spolutímovcov. Nie, teraz som poháňaná obyčajným pudom sebazáchovy a pudom prejsť chuuninskymi skúškami, samozrejme. Posledný krok, odraz. Teraz priam túžim po pachuti krvi. Radialis dextra je môj cieľ. Silu mám obrovskú. Zvuk železa ešte ani nedoznel. Toto schytáš. Trochu vyššie sa zamáchne už teraz len laba.

Rinkatsu

Otočil som sa a všimol som si to škrvňa ako po mne hádže kunaie a shurikeny. Oh aké amatérske.. No potom som si vzpomenul na sebe keď som bol ja genín. Zasmial som sa a meč som postavil pred seba. Kunaie a Shurikeny sa proste roztrieštili ako narazili do môjho meča. Jej meč alebo zbraň ktorou na mňa vyskočila vrazila do môjho meča. Z počiatku to vyzeralo že sa pretláčame no ja som len pritvrdil a zbraň sa v jej rukách roztrieštila. Odkryl som meč, som najsilnejšiu obranu a následoval úder päsťou do brucha. Ako som jej vrazil ruku do brucha tak som ju len stočil a odhodil som ju smerom k jej parťákom. Ešte než sa stihla postaviť som sa rozbehol a uštedril kopanec do hrudníka. Odletela presne ku svojim parťákom a zaborila sa do ľadu. Podstúpil som k nej a pozrel sa na všetkých ostatných ako tam ležali a snažili sa hýbať. Usagiho chrobáky by síce môj ďalší úder nachvíľu zablokovaly no s jeho momentálnou energiov by to nadlho neudržal. Pristúpil som Saniine dochrámané telo a smutne oznámil. Nemôžem vám nič vyčítať, ste deti a bohužiaľ ste sa stali mojim súperom. Prehlásil som a chytil som pevne do rúk môj meč. Napriahol som sa a meč už letel. Čo prebieha v hlave človeka ktorý sa pozerá priamo smrti do očí? Čo pociťuje? Bojí sa smrti či to je pre ňu spása? Nikto to nevie no každý sa to dozvie až nadíde jeho čas. Nadišiel čas tejto dievčiny? Meč ktorý práve teraz lámal vzduchu a mieril k Saniinej hlave bol odpoveď. Drevo? Chrobáky? Nič takéto by túto zbraň nezastavilo. Ozval sa doraz meča. Yoko aj Usagi nevidel zo svojho uhlu nič iné než jeho meč ako dopadol na cieľ.



Ozval sa zvuk ocele. Oceľ ktorá zarazila meč legendárneho šermiara. Sania otvorila oči a pred ňou stál jej sensei. Otočil sa a usmial sa. Uh.. stihol som to! Otočil sa na Rinkatsuho a zavrel oči. Z jeho chrbta vyrástli ďalšie ruky ktoré jeho aj s mečom odtlačili preč. Rinkatsu uskočil a zaujal svoju typickú obrannú pózu. Shiro sa otočil a hodil Sanii akúsi flaštičku. Na nej bolo napísané. "Potion" Daj to ostatným. Prikázal a otočil sa opäť na svojho protivníka. Nikdy by som nečakal práve jeho.. Ruky sa mu opäť vrátili do chrbta. Začal robiť nejaké pečate. Dokončil ju a pozrel sa na mŕtvych ktorý boli okolo. Tí okamžite vstali a rozbehli sa na neho. Rinkatsu ich začal sekať po jednom. Shiro sa rozbehol a pokúsil sa ho v jeho momente keď nepozeral preseknúť. To sa mu ale nepodarilo pretože ho Rin uvidel a už si ho išiel preseknúť. Shiro sa šmykol tak aby sa uhol meču a Rinkatsuho kopol do brucha. Ten odletel dva metre a vo vzduchu spravil salto tak že padol na nohy pričom zabránil letiacim kunaiom ktoré leteli zo Shirovej ruky zasiahnutie. Tento tu akurát spraví problémy! Začal robiť pečate a pozrel sa na Shira. Ten len pocítil návan chakry a už ho vzduchu ťahal ku zemi. Váš sensei vám síce získal čas no ten sa mu končí! Napriahol sa a chcel se zotnúť hlavu. Shiro ešte stihol vytiahnuť kunai do ktorého dal chakru. Vrazili do seba a Rinkatsu pomaly zatlačoval Shira k zemi.

Yoko Nadare

Sebral se ze země. Ne však, že by něco zkusila dělat, jen si čupla a pozorně toho chlapíka sledovala. ,,Tohle ještě není konec, jedno z vás nakonec najdu." povzdechla si a nechala Saniu, ať se snaží. Momentálně měla na práci něco pro ni životně důležitého. Kde byla ta stará Yoko? V tu chvíli se však objevil jejich sensei. Yoko jen sykla. Kdysi to byl Samui. ,,Asi by jsme měli něco dělat." prohlásila najednou, jakoby se právě vzbudila. Naštěstí měla zásob chakry stále dost. Ale asi neměla dost silnou techniku na to, aby něco mohla udělat. Vyšvihla však bez váhání ruku do vzduchu a načrtla na rychlo tak často používaný znak. ,,Jibaku jutsu: Yarijushi!" vypálila po nepříteli další šíp energie.

Usagi Aburame

Usagi sa len chytil za hlavu a zasyčal od bolesti. Keď Yoko povedala, že by mali niečo spraviť len priblblo pozoroval čo sa bude diať ďalej. "Skôr by som povedal, že by sme mali odísť kým máme nejakú šancu ... Yoko." Usagi zazrel na Saniu s nejakým očakávaním že im povie, či je v poriadku alebo dá o sebe nejako vedieť. "Ako dlho som bol mimo Usagimi ? Hmm ... sotva pár minút no i to stačilo na zhodotenie situácie. Podľa všetkého zomriete tak či tak no môžete si zachrániť život keď budete hneď teraz utekať. Šanca je však viac než mizivá." Usagi len znova zasyčal no neodvažoval sa Yoko odporovať. V rýchlosti vstal zo zeme a pripravil sa do obrannej pozície. "Keď máme podľa teba zomrieť tak nech to je aspoň rýchlo ..." Prehlásil už polohlasne na Usagiho.

Sania Senju

Keďže hnedá masa, moje vlastné vlasy, ktoré mi bránili vo výhľade, a ďalšie dva moje klony schytali plný útok. Presnejšie ten v strede, za ktorý som sa schovala. Teda nás bolo vidno iba tri a pritom štvrtá, bola v zadu, ja, štvornožky pod vplyvom shikyaku no jutsu. Keď som videla, ako oduševneme ten kripel zmasťuje môj klon, tak som sa len zviezla vo veľkej rýchlosti po zemi. To je snáď taký sprostý, že nevidí, že je to klon? Nechápem tomu. nejaká dramatická scénka, ako kope do brucha niečo tak primitívne ako tieňový klon. Nemal už dávno zmiznúť? Uškrniem sa. Stojím štvornožky na zemi. Ide ho prepichnúť? Keby že nemám ústa plné tesákov, tak sa rozosmejem. ďalšia dramatická scénka, ako "mňa" ten "hrdina" čo nás tu nechal, bráni. Nakoniec tieňový klon zmizne. Aké je ľahké oklamať dospelých ninjov. Pomyslím si v duchu. Celá situácia mi príde komická. Ako ma len mohlo napadnúť, že tento krypel nás môže nejaký spôsobom ohroziť? Keďže som nebola veľmi ďaleko, tak už štvornožky som pribehla, chytila fľaštičku do úst kým náš "záchranca" bojoval a pribehla som s ňou k ostatným. Položím ju na zem. Úprimne povedané, nemám chuť brániť toho človeka, čo nás tu nechal s týmto idiotom, čo nevie ani rozlíšiť klony od normálneho človeka. Trochu sa pri svojich spoločníkoch prikrčím k zemi, pod pazúrmi na všetkých štyroch nohách cítim sneh. Celkom dobre sa na tých nohách pohybuje. Pomyslím si pochvalne. Neútočím. Ten chlap nás tu nechal, bez vysvetlenia, len tak. Ak budem v ohrození, budem bojovať. Síce, Aburame Usagi a Yoko sú moji spoočníci. Tí tu ostali, bojovali. Ich budem brániť. Tomu chlapovi nie som nič dlžná. Keby neodišiel, možno by sa veci vyvinuli lepšie.

Energetický šíp ktorý vyzeral že nič nespraví nakoniec pomohol. Rinkatsu sa na neho zadíval a vtedy to Shiro využil a použil celú svoju silu a pretlačil ho. Uskočil pár metrov k vám a chytil sa za ruku kde bol poškrabaný.Eh nečakal som takéhoto protivníka.. otočil sa na vás a nahodil smutnú správu. Prepáčte za ten útek.. Konoha bola napadnutá.. musel som sa vrátiť a pomôcť..Našťastie sme vyhrali a teraz som tu aby som vás odtiaľto dostal. Ako som videl informácie už máme takže čo na to že by sme utiekli kým sa situácia zh- Ozval sa ďalší výbuch. Z diaľky ste mohli uvidieť veľkú ranu ktorá v sebe mala aj pár ninjov. Rinkatsu sa len uškeril a povedal. Shiritsu už je na ceste, doporučil by som vám vypadnúť skôr než dojde hehe.. Potom ste započuli kroky ninjov. Po chvíľke sa pred vami zjavili traja muži a za nimi jedno dievča. Muži sa postavili pred Rina a tá žena sa len usmiala. Vtedy ste ju zazreli, mala pásku cez oči.

Spoiler:

Si slabý.. už ako dlho bojuješ s týmito deťmi? Eh! Zavri klapačku Shi! Chcel som sa s nimi hrať! To hovoríš stále..Fajn ako chceš.. sú tvoji.. Otočila sa na vás. Pozerala priamo na vás, aj keď bola slepá stále perfektne počula. Rukou ukázala smerom na vás a tí traja muži sa na vás rozbehli. Boli zhypnotyzovaný, v rukách mali kunaie a bežali na vás. Dočerta! Idú práve na nás! Postarám sa o toho s mečom vy zaútočte na ňu! Budem vás kryť!

Yoko Nadare

Podívala se na Usagiho vyčítavým pohledem. ,,Změknul jsi, Usagi." povzdechla si a otočila pohled zpátky do centra dění. Chtěla něco sarkastického podotknout, ale nebylo času. Najednou se tu octilo nějak moc lidí. ,,To jako fakt? A kde máme vzít chakru a sílu potom všem? Vyhrabat ji ze země?" zahuhlala si pro sebe naštvaně. Byla vytočená. Konečně po půl roce nějaká stopa a ona... se tady musí štvát na hloupé misi!

Usagi Aburame

"Nezmäkol ... len mám proste čistý pohľad na vec ..." Usagi nasmeroval ruky smerom na tých týpkov. "Snažte sa nabrať nejakú chakru a odpočinúť si ... o toto sa postarám." Z ruky začali Usagimu vylietavať chrobáci vo veľkom množstve. "Kabutomushi no Buki ..." Náhle sa chrobáci sformovali na kópie ktoré sa okamžite rozleteli na tých chlapíkov ktorý útočili. "Sayounara ..." Oznámil len tak do vetra keď švihom prikázal ďalším chrobákom aby z neho vyleteli. "Myslím, že je načase sa trocha precvičiť ..." Chrobáci ktorý sa nepremenili zaliezli pod zem aby vytvorili dokonalú situáciu pre neskorší útok.