Evakuácia západu Konohy. Úroveň C

Stráž už na vás dvoch genínov čakala. Keď ste dorazili tak sa vás spýtali či ste to vy a potom vás odoslali na jedno miesto. (Rozpíšte sa o všetkom, je to váš prvý post)

Kentaro Senju

Keď som bežal oproti stráži s mečom v ruke stráž sa zľakla a hneď si všetci vytiahli kunae. Potom sa však pozorne zahľadeli na môj výzor a usmiali sa, no neprestávali byť ostražitý. Pribehol som ku stráži s veľkou odhodlanosťou úspešne zvládnuť túto misiu. Zastavil som sa pred nimi, dal sa do pozoru a nahlas vyslovil svoje meno. Bolo to jediné čo ma vtedy napadlo povedať. Nebol som si istý či ma berú vážne, no mňa to nezaujímalo. Bol som plný energie, akoby všetok strach a neistota zmizli. Energia vo mne prúdila tak silno že som nedokázal nehybne stáť. Odložil som si meč. A zrazu ma len pochytila vtipná nálada. Neprestal som sa usmievať. Stráž mi už len ukázala smer cesty a ja som sa rozbehol priamo k miestu určenia. Počas behu som si spomenul na tréningy s bratom. Neviem prečo ale nedokázal som na neho v tú chvíľu myslieť. Obvykle som mal iné veci na mysli ako bol on, no tentokrát som nedokázal vnímať okolie. Stále som ho videl pred očami. Videl som všetky naše spomienky. Zastavil som sa a zamyslel sa- "čo keď kráčam do istej smrti, prečo by sa mi inak vybavovali spomienky z môjho života?" Všetky negatívne myšlienky som však potlačil a bežal ďalej. Nechcel som myslieť na smrť, chcel som spomínať na všetko dobré čo sme s bratom zažili. A tak som bežal a neprestal som spomínať.

Menma Hatake

Pomaly som dobehol ku strážcom chvílu si ma prezerali ,lebo nevideli moju čelenku kedže som ju nosím na stehne, no potom som im povedal svoje meno a zistili že som to ja. Cítil som sa už trochu pokojnejšie. Opýtal som sa ich kam mám ísť. Tak ma teda poslali na miesto určenia , tak som tam hned s nadšením vyrazil. Zrazu som bol plný nadšenia s mojej prvej misie. Aspoň som trochu zabudol že hrozí vojna a uvolnil som sa. Už som sa cítil lepšie. V hlave som už mal len pozitívne myšlienky. Ale na chvílu som si aj tak pomyslel - "čo keď sa zruší bariera a oni zničia Konohu" ale už som prestal myslet na nefatívne veci a snažil som sa to dostať z hlavy. A už som len s čistou myslou bežal na miesto určenia.

Obaja ste dobehli na miesto určenia. Čakali tam ďalší Anbu ktorý vám dali zvytok a potom sa vyparili. Boli ste v centre Konohy, vaša misia bola dostať sa na západnú časť a z nej odviesť civilistov do katakomb ktoré boli už pripravené. Konečne ste sa stretli, boli ste svoji tímoví parťáci. Mali ste dve možné cesty. buď pôjdete pokojnejšou, no zato priamo vedúcov ku bráne Konohy kde čakala armáda Suny. Alebo pôjdete opustenou ulicou konohy kde už nikto skoro nebýva. Tá vás dovedie až do západnej časti. Je to na vás

Kentaro Senju

Dobehol som na miesto, kde už boli pripravení členovia Anbu upresniť nám všetky detaily. Ako som ich tak sledoval zamýšľal som sa nad tým, či som dosť silný na to aby som ochránil civilistov v Konohe. Netrápil som sa nad tým moc, no aj tak mi to nedalo pokoja. Konečne som sa stretol s Anbu v akcii. Jednotku, ktorú som vždy tak veľmi obdivoval. Neboli moc výrečný, len mi predali zvitok a už sa stratili v hustom dyme. Díval som sa na človeka, ktorí však nezmizol. Hneď som v ňom videl svojho rivala. Cítil som sa pri ňom slabší. Možno to boli len moje pocity, no nechcel som zo seba urobiť hneď idiota, a tak som otvoril zvitok v ktorom bolo vše podrobne napísané. Rýchlo som behal očami po riadkoch, aby som zbytočne nestrácal čas. Potom som sa pozrel na ulice s začal sa rozhodovať. "Po ktorej ulici sa mám vydať, jedna vyzerá kludne, no mieri priamo ku bráne. Keďže to bola prvá misia nechcel som hneď bojovať. Niežeby som pochyboval o schopnostiach jedného z nás, no nechcel som sa vystavovať veľkému riziku hneď na začiatku mojej cesty života. Váhal som. Ako som tak rozmýšľal prišlo my na mysle, čo mi povedali rodičia pred tým než som sa stal Geninom. "Kentaro, ak môžeš tak sa pokús nikdy nevystaviť svojich priateľov nebezpečenstvu. Ver si, no nie natoľko aby sa ti zahmlil úsudok." To mi dalo jasnú odpoveď aj keď som ešte tak dobre nepoznal svojho parťáka v týme, bral som ho už ako priateľa a zároveň ako rivala. Vedel som, že bude v budúcnosti dôležité spolupracovať a tak som sa rozhodol spraviť ho svojim kamarátom. Vybral som si teda ulicu, ktorá nemierila ku bráne, kde mohli kedykoľvek začať zúrivé krvavé boje. Nech sa stane čo sa stane ja ochránim civilistov aj za cenu svojho života. To je údel, ktorí mi bol daný. To je moja cesta shinobi.

Menma Hatake

Keď som dobehol na miesto čakali tam už pripravení členovia Anbu ktorí nám mali dať svitok kde sú všetky detaily. Hneď ako nám ho dali tak sa už aj vyparili. Bolo tam písané že sa máme dostať na západnú časť Konohy a odviesť všetkých civilistov bezpečne do katakomb,ale mali sme si vybrať jednu z dvoch ciest.Jedna bola pokojnejšia ale zato viedla rovno ku bráne kde by nanás čakali ninjovia zo Suny, tá druhá viedla opustenou ulicou Konohy ktorá by nás doviedla ku xápadnej časti.Bol tam somnou aj moj týmovi partner .Vyzeral trochu čudne ,tak ale budem si naňho asi musiet zvyknúť keď už sme spolu v týme. No zároveň som z neho cítil aj rivalitu aj keď to na prvý pohlad vyzeralo že je slabší než ja,no zdanie možno klame. Pre bezpečnosť nás oboch son radšej zvolil tú bezpečnejšiu cestu aby sme sa vyhli útoku ninjou zo Suny. A hlavne som nechcel hneď na mojej prvej misí dojsť o život.Ale keby sa náhodou vyskytol nejaký problém tak budem musiet všetkých ochrániť aj za cenu svojho života.

Pokračovali ste cez opustenú uličku. Nikoho tu nebolo. Okná boli rozbité, niektoré dvere vyvalené a všade bol taký pochmurný pocit. Niečo tu nesedelo. Možno ste mali pocit že vás niekto sleduje, občas sa tu mihli rôzne tiene. Niekedy sa ozval aj zvuk škrípania dverí alebo búchanie okenných rameníc ktoré buď len tak vyseli alebo hneď aj spadli. Také strašné ticho ste ešte v živote nepočuli. Ani vtáci tu neboli, muchy nelietali nič. Ako by tu umrel život. Mohli ste započuť ako Kaguya zakričal na útok a všetko sa rozbehlo. Bol počuť švih zbraní a kyuubiho besnenie. Vojna sa začala.. Každou chvílou mohli do konohy vpadnúť jednotky zo Suny. No to vás teraz nemuselo trápiť pretože ste započuli niečo iné. Plač.. Plakalo dievča. Ozývalo sa to z veľkej budovy kde boli vyrazené dvere. Boli akoby po útoku niekom. Vedľa dverí bol zapichnutý shuriken. Zrazu niečo prebehlo okolo inej budovy. Bol to tieň, mohla to byť myška no možno aj bandita či ninja! Podľa vášho dobrého srdca usudzujem že by ste jej išli na pomoc preto to dopíšem ďalej. Vnútri boli dve cesty. Jedna viedla do akejsi garáže a druhá bola po schodoch hore kde sa ozýval krik. Na jednom zo schodoch bolo isté telo. Bol to ninja, nemal síce čelenku ale mal vestu Konohy.

Kentaro Senju

Bežal som najrýchlejšie ako sa to dalo. V uličkách bola temnota a strach. Cítil som strašné napätie. Za každým zvukom som sa otočil. Trochu som sa triasol, pretože som cítil ako sa popri nás niekto hýbe. Zrazu som len počul ako zástupca hokageho vydal povel do boja. Na oblohe sa zjavila ohnivá guľa. Opäť sa ma zmocnil strach. Čo keď sem vtrhnú ninjovia a zničia našu Konohu. Čo ak všetkých zabijú vrátane mňa. Nie na také nesmiem myslieť. Pobúchal som si pohlave a pokračoval som. Zrazu som len počul detský plač. Keďže bolo mojou povinnosťou chrániť civilistov, rozbehol som sa priamo k budove od ktorej bol počuť plač. V okamihu sekundy sa niečo mihlo popri inej budove. Obzrel som sa, no nič tam nebolo. Pomyslel som si, že to je len myška ale aj tak som ostal byť osrtažitý. Pokiaľ je to nepriateľ, nechám ho nech urobí prvú chybu on. Keď som vošiel do dverí domu kde bol krik mal som na výber či pôjdem do akéhosi skladu, alebo pôjdem na poschodie za krikom. Vopred som bol rozhodnutý ochrániť každého nevinného civilistu svojim životom. Na schodoch bolo telo. Zlakol som sa, že je to mŕtvy ninja z Konohy. Vyzeral ako Jonin no nemal na sebe čelenku. Nechcel som robiť predčasné závery, a tak som pokračoval ďalej. Každým schodom sa krik zvyšoval. Pomaly som kráčal po nich smerujúc za tým neznámym krikom. Kvapkal zo mňa pot akoby som kráčal na vlastnú popravu. Znova som niečo započul vo vchode. Bál som sa stále viac a viac. Mysľou sa my preháňalo toľko rôznych možností, čo sa môže stať. Vytiahol som meč a opäť som mohol pocítiť bratovu prítomnosť. V takýchto chvíľach som nechcel ani pomyslieť, že by som mohol zomrieť. Musel by som sa mu totiž pozrieť do očí, a to nie som ešte ani člen Anbu. Pevne som uchopil rúčku mojej wakizashi a kráčal som vopred strachu. Otrel som si pot a išiel som hrdým krokom hore.

Menma Hatake

Rýchlo som bežal cez tú temnú uličku. Všade okolo mna vrhali tiene, všade bola temnota. Cítil som že ma niekto sleduje . Stále sa okolo mňa niečo mihalo.Okná na domoch boli porozbíjané, bolo to tu bez života. Zrazu som len počul ako dáva zastupca hokageho rozkaz do boja a na oblohe sa objavila veľká ohnivá gula ktorú urobil ako signál útoku.Kyuubiho rev bol počut na kilometre daleko až ma striaslo. Bál som sa aby nás niekde neprepadli shinobi zo Suny. No tá myšlienka sa mi z hlavy hneď dostala preč kedže som započul plač malého dievčata. Ozýval sa z jednej velkej budovy tak som ku nej hneď bežal. Všimol som si vyrazené dvere , tá budova bola ako po útoku. Náhle s tam mihol nejaký tieň "bola to len myška" pomyslel som si. Vošiel som do budovy ,mal som na výber z dvoch ciest jedna viedla do nejakej garáže a druha hore po schodoch odkial sa ozýval ten krik. Ani minútu som neváhal a rozhodol som sa ísť hore po schodoch. No na schodoch som zbadal telo vyzeral ako ninja z Konohy no nemal čelenku. Okamžite som vytiahol kunai a zvýšil som svoju ostražitosť. Obzrel som sa ešre okolo seba či tam náhodou ešte niekto neni. Ďalej som išiel pomaly hord po schodoch ale stále som cítil strach. Čo ak je to nejaká pasca alebo genjutsu, možno nás chce len nepriatel nalákať a potom nenápadne zavraždiť. Ale bol son pripravený na čokolvek. Ešte viac som spomalil a išiel som ostražito hore.

Shinichi Hyuuga
Bežaal som ulicami až som dorazil k budove v ktorej som ich videl vybehol som po stene a sústredil chakru do ruky Juken úderom som vyrazil stenu tesne pred nimy a skočil som dovnútra postavil som sa pred nich a začal som Hej vy dvaja pôjdete somnou ideme do Suny príkaz od Hokageho máme tam tým ktorý je v ohrození. povedal som dosť odmeraným hlasom a pozeral som na tých dvoch trocha skepticky Hmm nepoznám ich nepči sa my to aargghh

Kentaro Senju

Hľadel som na neho s údivom. Toto bolo to posledné čo som tu čakal. Našťastie nebol našim nepriateľom. Pochopil som, že naša predošlá úloha bude musieť počkať, pretože sme boli práve povolaný do prvej línie. Nevedel som čo mám povedať. Obzrel som sa za mojim parťákom, ktorého som do teraz moc nevnímal. Uvedomil som si, že som celý čas išiel len za seba a nebral som ohľad na môjho kamaráta. Až som sa pred ním hanbil, no to teraz nemalo zmysel. Tento krát sa zachovám dobre, nemal som čas na rozmýšlanie slov, a tak som vypotil :"Ano pane!" Už nebolo na výber, pred našim týmom ležala jedna cesta. Cesta do vojny. Ale ešte pred tým tu ležala posledná úloha. Bál som sa jej ale teraz: "Ahoj, moje meno je Kentaro Senju a tvoje je ?"

Menma Hatake

Pozrel som sa naňho, bol som zarazený. "Dneska jedno prekvapenie za druhým" pomyslel som si. Ale boli sme povolaný samotným Hokagem ,naša misia musí počkať. Bolo to také náhle že som sa nezmohol ani na jedno slovo. Obzrel som sa okolo seba a videl som aj môjho dalšieho člena týmu , doteraz som si ho vôbec nevšímal. Ale to teraz nebolo podstatné , podstatné je že mám novú misiu. Tak som tomu neznámemu ninjovi len prikívol. Myslel som ešte nato že určite budeme ešte bojovať tak som sa trochu aj tešil lebo som ešte s nikým nebojoval na život a na smrť. Od tej budovy už viedla cesta len rovno do vojny takže musím zo seba vydať všetko čo vo mne je.Moj parták sa ma opýtal ako sa volám tak som mu odpovedal. "Menma Hatake" povedal som sexy tónom.